KOMÁRNO. "V súčasnosti je trať jednokoľajná a v celom úseku neelektrifikovaná s výnimkou konečných staníc," tvrdí poslanec národnej rady Marek Lackovič (PS). Prvý vlak prešiel po 95 kilometrov dlhej trati pred takmer 130 rokmi.
Apeluje tak na stav železničnej trate medzi Komárnom a Bratislavou. Pripomína, že si vyžaduje urýchlenú modernizáciu. Poukazuje na to pritom aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze z ministerstva financií spred dvoch rokov.
Blíži sa ku koncu životnosti
Viacero častí trate sa totiž blíži koncu životnosti. Hovorí sa hlavne o mostoch, zvršku a spodku trate.
"Priemerný vek zvršku na trati je 32 rokov, v staniciach približne 40 rokov," uvádza analýza.
Priemerný vek železničného zvršku a spodku na trati je 32 až 40 rokov, hranica životnosti tejto infraštruktúry je 40 rokov. Do roku 2030 dosiahne alebo prekročí hranicu životnosti viac ako polovica dĺžky trate.
Odhalili čerpačky, ktoré ponúkali nevyhovujúce palivo. Dostanú pokuty Čítajte Problém je aj kapacita, ministerstvo tvrdí, že je viac ako dostatočná
Problémom je podľa Útvaru hodnoty za peniaze aj nízka priepustnosť trate. Tá na nej nedovoľuje posilniť dopravu.
Ide hlavne o krátke úseky s výraznými obmedzeniami rýchlosti, krátke staničné koľaje na úseku Dunajská Streda – Komárno a chýbajúce miesta na vyhýbanie sa vlakov medzi stanicami Bratislava Nové Mesto a Kvetoslavov.
"V čase špičky vôbec nie je na tomto úseku možná jazda nákladných vlakov a osobné vlaky znásobujú meškania," zdôvodňuje analýza pričom poukazuje na fakt, že trať je preplnená aj kvôli výraznej urbanizácii obcí neďaleko Bratislavy.
Podľa ministerstva dopravy je aktuálna kapacita miest pre cestujúcich viac ako dostatočná.
