DUBNÍK, KAMENÍN. Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila 33 osobností spoločenského, kultúrneho aj športového života, z toho sedem in memoriam.
Medzi laureátmi sú aj dvaja rodáci z okresu Nové Zámky.
Maniere komunistov ovplyvnili jeho detstvo
Sochárovi Jurajovi Bartuszovi udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
Narodil sa 23. októbra 1933 v Kameníne. Jeho detstvo a mladosť ovplyvnili udalosti druhej svetovej vojny aj tragédia, ktorá postihla rodinu pri nástupe komunistickej totality.
Jeho otec kládol odpor, keď chceli komunisti po roku 1948 znárodniť firmu. Uväznili ho v Štúrove a on vo väzení spáchal samovraždu.

Juraj Bartusz študoval v Prahe spočiatku na umeleckej strednej škole, potom na vysokej škole. Spoznal tu svoju ženu, výtvarníčku Máriu Vnoučkovú, s ktorou sa presťahovali do Košíc. Tu pracoval istý čas na propagačnom oddelení vo Východoslovenských železiarňach.
Mladého umelca však táto práca nenapĺňala, tak skúšal sochárske súťaže. Po prvej vyhratej súťaži na Pamätník krompašskej vzbury sa osamostatnil a stal na plný úväzok sochárom. Potom prišli ďalšie zákazky, z väčších napríklad pamätník pre Fakultnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach.

Patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojim vlastným jazykom a ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. Zapájal sa do undergroundových aktivít, za čo sa oňho zaujímala Štátna bezpečnosť.
Na výsluch si ho predvolali napríklad aj pre výstavu v Maďarsku, na ktorej prezentoval diela bez predošlého oficiálneho schválenia.
Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc.
Po Nežnej revolúcii sa začal venovať pedagogickej činnosti. V roku 1992 sa stal profesorom, pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1999 inicioval vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.

Dohliada na maďarskú kultúru
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelila Zuzana Čaputová Gabrielle Jarábik.
Narodila sa 19. januára 1951 v Dubníku. Študovala gymnázium v Leviciach, v roku 1995 získala vysokoškolský diplom na Učiteľskej škole Apáczai v Győri.
Spočiatku bola učiteľkou tých najmenších – v rokoch 1970 až 1985 vychovávala deti v materských školách vo Vojke a v Dunajskej Strede. V rokoch 1985 až 1990 pracovala ako okresná inšpektorka maďarských materských škôl.
V rokoch 1991 až 1998 pôsobila v samospráve a bola zástupkyňou prednostu Mestského úradu v Dunajskej Strede. V rokoch 1998 až 2002 pôsobila na Ministerstve kultúry SR ako generálna riaditeľka odboru kultúry menšín.

Od roku 2002 zastáva post riaditeľky Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea.
Venuje sa aj kultúrnym aktivitám. V roku 1970 založila a odvtedy vedie skupinu Fókusz Irodalmi Színpad (Zameranie na literárnu scénu) v Dunajskej Strede, ktorá sa neskôr premenovala na Fókusz Színpad.
Učiteľka, folkloristka, inscenátorka a dlhoročná riaditeľka Múzea kultúry Maďarov na Slovensku získala viacero ocenení. V roku 2007 Cenu Károlya Micsa za celoživotné dielo, v roku 2008 Cenu Ferenca Móra a napokon v roku 2017 štátne vyznamenanie Maďarský zlatý kríž za zásluhy.
Ďalší ocenení
- Darina Bancíková, evanjelická farárka, spisovateľka
- Peter Bebjak, režisér
- Mária Bieliková, zakladateľka KInIT, vedecká pracovníčka
- Mária Dušinská, vedecká pracovníčka
- Rudolf Fiby, kňaz a disident
- Gizela Fleischmannová, členka ilegálnej Pracovnej skupiny, obeť holokaustu
- Eva Gašparová, učiteľka
- Peter Gombita, kňaz
- Eva Husáriková, insitná maliarka
- Peter Kerekes, režisér, dokumentarista
- Koloman Kertész Bagala, vydavateľ
- Július Koller, výtvarník
- Mariana Kováčová, riaditeľka Centra Slniečko
- Jakub Krako, paralympionik
- Václav Malý, biskup, disident
- Marián Marko, riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove
- Adam Michnik, poľský novinár, publicista, spisovateľ a disident
- Peter Mikuláš, operný spevák
- Ondrej Nepela, krasokorčuliar
- Marína Paulínyová, humanitárna pracovníčka
- Eva Pavlíková (Kubošiová), herečka, speváčka
- Otta Plávková, novinárka
- Roman Polák, režisér, herec
- Nina Poláková, baletka
- Stanislav Rakús, spisovateľ, literárny vedec
- Jan Rychlík, historik
- Eva Sopková, psychologička
- László Szarka, historik
- Blaho Uhlár, divadelník, režisér
- Juraj Valčuha, dirigent
- Petra Vlhová, lyžiarska pretekárka
