"Občas ho má každý. Pomôcť môže rekapitulácia svojich úspechov. Syndróm podvodníka sa vyskytuje často u úspešných ľudí. Radosť z úspechu prežívajú len chvíľu alebo vôbec. Začnú sa báť, že niekto odhalí, že sú neschopní a ich úspech prišiel omylom. Paradoxne sa to často týka ľudí, ktorí majú za sebou reálne výsledky," vysvetľuje kariérna poradkyňa Ľubica Reháková Vajsová.
Syndróm podvodníka alebo aj "impostor syndróm" sa prejavuje ako vnútorný kritik, sabotér. Časom môže prejsť až do vyhorenia.
"Nejde o psychiatrickú diagnózu, ale predstavu o sebe samom, ktorá sa môže javiť ako úzkosť. Psychológovia hovoria, že v súčasnom hypersúťaživom, ekonomicky neistom svete nabral ešte viac na význame," dodáva.
Po prepustení z polície sa po mužovi zľahla zem, našli iba jeho bicykel Čítajte Ako sa najčastejšie prejavuje syndróm podvodníka?
Je to falošné presvedčenie o vlastnej neschopnosti, že úspechy dotyčného sú skôr výsledkom šťastia alebo podvodu než jeho zručností. Boja sa, že ich v práci prekuknú, že vlastne nič nevedia.
Trpia ním aj známe osobnosti
Termín syndróm podvodníka pochádza z roku 1978 od amerických psychologičiek Pauline Clance a Suzanne Imes. Ľudia, ktorí ho pociťujú, trpia veľkým nedostatkom sebadôvery a výrazne podceňujú svoje schopnosti a znalosti.
Medzi takýchto známych „podvodníkov“, patrí napríklad herečka Emma Watson ale aj Michelle Obama.
Manželka bývalého prezidenta USA vo svojej knihe "Becoming" spomína, ako ju trápili pochybnosti o sebe samej, už v školskom veku.
Oscarový herec Tom Hanks sa vyjadril, že pocit podvodníka musel prekonať pri nakrúcaní filmu "Cesta do zatratenia" s hercom Paulom Newmanom.
Často ním trpia práve veľmi úspešní ľudia. Sú presvedčení, že klamú a nezaslúžia si úspech, ktorý dosiahli. Pripisujú ho šťastiu.
Týka sa syndróm podvodníka iba bežných radových zamestnancov?
Na pracovisku sa nevyskytuje len u radových zamestnancov ale aj u manažérov presvedčených, že ich povýšili omylom a čoskoro ich podriadení prekuknú, že vlastne nič nevedia.
Rovnako sa vyskytuje aj u mám, žien na materskej, ktoré majú dojem, že robia pre svoje deti málo, málo sa im venujú, investujú málo peňazí a času do krúžkov a aktivít pre deti.
Dá sa to vidieť pri veľmi premotivovaných rodičoch, ktorí pre svoje deti neustále vymýšľajú aktivity.
Taký človek sa podceňuje, správne?
Áno, títo ľudia sú presvedčení, že úspech dosiahli omylom alebo s niekoho pomocou. Často sa napríklad boja poslať životopis do firmy, v ktorej by chceli pracovať. Majú pocit, že musia na sto percent spĺňať všetky požiadavky. Sami seba tým ubíjajú.
V článku sa dočítate aj
- U akých povolaní sa tento syndróm vyskytuje najčastejšie,
- ľudia s akými predispozíciami trpia syndrómom podvodníka najčastejšie,
- do akej miery sa to týka rodičovskej výchovy,
- ako vychovávať dieťa, aby sa neskôr vyhlo syndrómu podvodníka,
- prečo majú niektorí ľudia neustálu potrebu vzdelávať sa na kurzoch,
- čo je častým problémom multipotenciálov,
- ako zmierniť negatívne pocity syndrómu podvodníka.
Ako si človek uvedomí, že sa ho tento syndróm týka? Zrejme veľa ľudí ani netuší, že ho má.
Väčšinou to človek o sebe netuší, možno si o tom náhodou prečíta alebo mu to niekto povie niekto, či už kolega, karierový poradca, prípadne psychológ.
S ľahšími formami syndrómu podvodníka môže pomôcť kouč alebo karierový poradca. Pokiaľ má človek vážnejšie prejavy, je namieste návšteva psychológa. Nejde o diagnózu ani poruchu.
