Drahšie energie, bývanie či strava. Čo pred rokom stálo v potravinách euro, dnes stojí 1,40 v akcii. Kríza zvyšovania životných nákladov podľa ekopsychologičky Patrície Gajdošociovej pohlcuje Slovensko.
Na vyššie životné náklady doplácajú seniori, páry ale aj deti. Školské jedálne musia často variť z lacnejších surovín, školám totiž nejedna samospráva okresala príspevky, aby mohla zostaviť vyrovnaný rozpočet.
"Pozorujem to aj v mojej praxi. Klienti trpiaci celiakiou, intoleranciami či inými zdravotnými problémami, ktoré vyžadujú špeciálnu stravu alebo drahé doplnky výživy, majú veľké problémy s ich kúpou. Často pristupujú k nie veľmi šťastným riešeniam," hovorí.
"Zdražovanie ale ohrozuje aj duševné zdravie. Finančná neistota spôsobuje stres a úzkosť, ktoré môžu vyústiť do duševných chorôb. Zo sociálnych dôsledkov pozorujeme zvýšenie sociálnej nerovnosti, chudoby, zníženie subjektívnej pohody a spokojnosti obyvateľstva," pripomína Gajdošociová.

Rozprávať sa, spoločne plánovať a robiť kompromisy a neváhať využiť poradňu. Taký je jej recept pre páry na zvládnutie krízy.
"Ten tlak, strach, stres a úzkosť môžu vplývať na každý aspekt manželstva či partnerstva, aj na intímny život," varuje.
Verí, že kurzy finančnej gramotnosti sú pre Slovensko nevyhnutné. Bez nich sa sotva časť populácie vyhrabe z opakujúcich sa problémov.
Do akých sfér života môže zdražovanie a zvyšovanie životných nákladov výrazne zasiahnuť?
Môže to byť veľmi široká škála oblastí života. Preto o tomto už viac ako rok trvajúcom stave hovoríme ako o kríze zvyšovania životných nákladov. Žiaľ, podľa posledných prognóz bude aj naďalej pokračovať.
Zdražovanie prehlbuje medzi ľuďmi nerovnosti v oblasti zdravia. Niektoré skupiny obmedzuje v dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zapríčiňuje však aj väčšiu potravinovú a energetickú neistotu a, tým oslabuje potravinovú bezpečnosť.
Ovplyvnená je aj sféra bývania, rastom cien nehnuteľností, energií, verejnej dopravy, pohonných látok, úrokových sadzieb hypoték aj nájomného. To ovplyvňuje skupiny ľudí, ako sú študenti, začínajúci zamestnanci či mladé rodiny.

Aké je riešenie tejto krízy? Kto by sa mal do jeho hľadania riešenia zapojiť? Asi by sme sa mali baviť o systémových riešeniach...
Vyžaduje to komplexný prístup, opatrenia na rôznych úrovniach a spoluprácu všetkých sektorov, vrátane verejného i súkromného, a občianskej spoločnosti.
Veľmi dôležitá je v tomto čase podpora rôznych sociálnych programov, čo môže pomôcť najviac zasiahnutým.

Nevyhnutné je aj zabezpečiť bezplatné vzdelávanie o finančnej gramotnosti a sprístupniť ho pre čo najväčšiu skupinu obyvateľov. Ďalej sa treba snažiť predchádzať sociálno-patologickým javom, o ktorých vieme, že môžu so zvyšovaním životných nákladov narastať. Ide napríklad o krádeže, podvody, domáce a verejné násilie, či zanedbávanie školskej dochádzky.
V článku sa dočítate aj:
- Či sú Slováci dostatočne finančne gramotní,
- prečo hrozí negatívny dopad krízy zvyšovania životných nákladov na stravovanie, zdravie, priateľstvá či partnerský život,
- kto na problémy so stravovaním doplatí,
- ako by mal pár spolu bojovať proti týmto nástrahám, aby sa im vzťah nerozpadol,
- ako na potravinách ušetriť a zároveň zachovať kvalitu,
- či Slovensku hrozí zvýšenie kriminality a prečo.
Netreba zabúdať ani na dostupnú zdravotnú, opatrovateľskú a sociálnu starostlivosť pre všetkých, ktorí to potrebujú a ustrážiť zvyšovanie nákladov v tejto oblasti.
Sú Slováci dostatočne finančne gramotní? Ak majú málo peňazí, často si berú úver na bežné spotrebné veci. Často sa tak dostanú do začarovaného kruhu.