Povestné severské hygge na slovenskej farme: Donau farm v Blahovej bude vyzerať ako park

Pôvodný a značne zanedbaný areál družstva v Blahovej sa vďaka novému vlastníkovi Donau farm Group mení na zelenú farmu s modernými strojmi a udržateľným obrábaním pôdy.

Pred dverami zrekonštruovaného administratívneho sídla nás víta usmiaty Ole Hjelm, manažér Donau farmy, sídliacej v malej obci Blahová v dunajskostredskom okrese. Skôr, než vytiahne výkresy s plánmi, uvarí nám v jedálni kávu – to je ten dánsky zmysel pre vytváranie pohody, prebehne nám hlavou. Miestne pomery pozná Ole Hjelm veľmi dobre, na Slovensku žije takmer dvadsať rokov a to mu pomáha pri vytváraní dobrých vzťahov s kolegami na farme. Nie je ich tu veľa, o to viac musia spolupracovať - dvaja agronómovia so správcom poľnohospodárskych strojov, správcom sýpky a dvomi mechanikmi spolu obhospodarujú 5175 hektárov pôdy v okolí Blahovej a ďalších blízkych dediniek, na ktorej pestujú prevažne pšenicu, repku, slnečnicu, kukuricu a jačmeň.

Poľnohospodársky dvor v Donau farm Blahová. (zdroj: Hugo Bach)

Dobré vzťahy na „konci sveta“

Rovnako dobré vzťahy sa snaží udržiavať Donau farm aj s obcou a jej obyvateľmi. Podporuje miestny futbal, hasičov i školu. „S ľuďmi v obci sa nám komunikuje ľahšie, pretože nesídlime v meste ako Donau farm v Šamoríne, ale na malej dedine „odrezanej od sveta,“ hovorí Ole a dodáva, že v posledných rokoch Blahovú objavili aj noví prisťahovalci z Bratislavy a ďalších väčších miest, ktorí sem prišli hľadať kľud od mestského ruchu. Tu si však zvykajú na nové zvuky domácich zvierat a počas sezóny aj na hluk traktorov a kombajnov, operujúcich na neďalekom poli. Hlavní manažéri Donau farm Group sú však nastavení na hľadanie konsenzu so susedmi a obyvateľmi obcí. A tak si Ole Hjelm sadol s vedením obecného úradu, preorganizoval dopravu počas prác na poli a spolu dohodli systém informovania obyvateľov o najbližších prácach na poli pomocou SMS správ a obecného rozhlasu. Vtedy si nik nenaplánuje opekačku v blízkosti poľa, ani nevyvesí na dvor bielizeň. A Donau farm v rámci dobrej spolupráce vymýšľa ďalšie možnosti ako ľuďom spríjemniť okolie.

Na bývalom družstevnom vrakovisku vyrastie park. (zdroj: Hugo Bach)

Tu bude zelený park

S nákresmi v ruke ideme na obhliadku areálu farmy. Nečakane začneme pri plánoch vytvoriť detské ihrisko pre deti z novostavieb, hneď za plotom farmy, kam sa prisťahovali mladé rodiny z väčších miest. Revitalizácia bývalého zanedbaného družstva aby bolo príjemné aj pre okolie, je mimopracovnou Oleho misiou: zazelenanie plochy po odstránení betónu, vysadenie vzrastlých stromov na znižovanie hluku a prašnosti v susedstve. Podobné aktivity, aké sa dejú pod vedením generálneho riaditeľa spoločnosti, Michaela Houmanna, v Donau farm Kalná.

„Vyviezli sme starý betón z vrakoviska a navozili sem 3000 ton zeminy, na ktorej vyrastie zelený park,“ ukazuje náš sprievodca na nákres a v duchu dánskeho hygge dodáva: „Je fajn, ak môžete využiť miesto na niečo pekné. Ak to premietnem na spoločnosť Donau farm Group, myslím, že pojem hygge, na ktorý sa pýtate, sa dá použiť aj v koncepcii pre manažment. V tom zmysle, že sa tu na Slovensku snažíme rozvíjať farmy tak, aby neboli len industriálne, ale aj útulnejšie a aby sa tu miestni zamestnanci cítili dobre. Na zveľaďovaní nebohatneme, ale robíme lepší obraz o spoločnosti aj pre ľudí zvonku.“

Zo starých hál postupne mizne neporiadok. (zdroj: Hugo Bach)

Recyklácia, upcyklácia, udržateľnosť na jednom malom dvore

Na Donau farm Blahovú by sa mohli organizovať edukačné zájazdy na tému udržateľnosti a upcyklácie. Čo by tu mohli vidieť? Pôvodné technické haly a sklady sa nebúrajú, ale postupne opravujú, čistia a zveľaďujú. Vozidlá a mechanizmy, ktoré potrebujú opravy, nejdú do servisu, ale sa opravujú vo vlastnej réžii, na čom vedia výrazne ušetriť. Poľnohospodárske zvyšky, napríklad šupky zo slnečnicových jadierok, z kukurice a repky sa využívajú ako palivo do kotlov, ktoré poháňajú farmu.

Princíp udržateľnosti praktizujú agronómovia v Donau farm Group na všetkých obhospodarovaných poliach. Výsledky najviac vynikli počas veľmi suchého leta, kedy opatrenia pomáhali zadržiavať vlahu v pôde. „Z praktického hľadiska je najlepšou metódou, používanou na poliach, know-how a pochopenie pôdy, polí, pôdnych a poveternostných podmienok, s ktorými pracujeme,“ hovorí field manažér a na príkladoch vysvetľuje, kedy je zásah – kultivácia pôdy dobrá a kedy nie. V skratke: „Aby ste boli dobrým poľnohospodárom, musíte poznať svoje polia a zaobchádzať s nimi správnym spôsobom. Naše metódy sú ako skrinka s náradím, odkiaľ si berieme potrebné nástroje,“ dodáva Ole.

Nespracovateľné odpady z plodín slúžia ako palivo do kotla. (zdroj: Hugo Bach)