NOVÉ ZÁMKY. Muzeológia je veda kráčajúca vpred s dobou, prechádzajúca rôznymi modernizačnými zmenami, s ktorými je vhodné podeliť sa v kruhoch muzeológov a hľadať spoločné cesty.
Jednou z foriem odbornej spolupráce medzi muzeológmi je aj odborné kolokvium MUZAKT, ktorého usporiadateľom je novozámocké Múzeum Jána Thaina.
Podujatia sa zúčastňujú rok čo rok muzeológovia zo Slovenska a Maďarska. MUZAKT VII sa uskutočnil 26. októbra v priestoroch Regionálneho osvetového
strediska.
Muzeológovia zo Slovenska a Maďarska si vymenili odborné skúsenosti
a poznatky.
Podujatie otvoril Tomáš Bihari, riaditeľ Múzea Jána Thaina. Následne odzneli
zaujímavé prednášky muzeológov oboch krajín na rozličné témy.
Prvou prednášajúcou bola Zsuzsanna Varga z Múzea Jána Thaina, ktorá vo svojej prednáške priblížila obliehanie novozámockej pevnosti osmanskými
Turkami a jej pád v roku 1663. Jej prednáška bola pripomenutím 360. výročia pádu Nových Zámkov do tureckých rúk.
Vendel Kiss z Múzea v Tatabáni vo svojej prednáške „Mesto budované na uhlí –
Realizácia programu Génius v Tatabáni“ pútavým spôsobom priblížil výstavu v rámci projektu Génius, ktorú spustil Národný kultúrny fond. Účelom programu bolo umožniť maďarským vidieckym múzeám prezentovať tie časti svojej zbierky, ktoré sa viažu k významným osobnostiam z pohľadu miestnej komunity a sú významnými dielami z hľadiska miestnej histórie.
Ondrej Godál z Tríbečského múzea v Topoľčanoch popísal v prednáške „Represívne činy septembra 1944 v Topoľčanoch a okolí“ tragické udalosti týkajúce sa civilného života v zázemí frontu, perzekúciu a popravu židovského obyvateľstva.
Cez prednášku Helgy Fehérváriné Tóth z Múzea Ignáca Tragora vo Váci sa účastníci MUZAKTu oboznámili s novými cestami a novými príležitosťami pre vacovské múzeum Ignáca Tragora.
Múzeum, ktoré vzniklo v roku 1895, plní viacero funkcií: má za úlohu hlavne
dokumentáciu historických, etnografických, archeologických pamiatok a tiež aj výtvarného a úžitkového umenia z Vacova a jeho okolia.
Ľudové zvyky a tradície nesú so sebou veľkú časť ľudového dedičstva ruka v ruke s ľudovým obliekaním. Každý región má svoje zvláštnosti. Čepce z regiónu stredného Ponitria – klenot etnografického fondu priblížila Barbara Kováčiková Bartová z Tríbečského múzea v Topoľčanoch.
Na podujatí ani tohto roku nechýbal muzeológ a archeológ Péter Gróf zastupujúci Maďarské národné múzeum – Múzeum Kráľa Mateja vo Vyšehrade. Vo svojej prednáške priblížil Vyšehrad z pohľadu obyvateľov a návštevníkov kráľovského paláca pri príležitosti 700. výročia presťahovania kráľovského dvora Karola Róberta do Vyšehradu.
Od tohto okamihu sa Vyšehrad stal na nasledujúcich 100 rokov sídlom Uhorského kráľovstva a vďaka nasledovníkom Karola Róberta sa tu i po ďalšie storočia vyvíjali bohaté dejiny.
Nikola Mihálová z Tekovského múzea v Leviciach sa vo svojej prednáške venovala
činnosti komisie na tvorbu zbierok. Zamýšľala sa nad faktorom udržateľnosti, verzus subjektivite pri tvorbe zbierky; venovala sa aj procesu zbierkotvorby.
V roku 2023 mohlo Múzeum Kuny Domokosa v Tate vďaka finančnej podpore projektu „Magyar Géniusz“ zostaviť novú stálu expozíciu. S týmto projektom a jeho realizáciou oboznámila účastníkov podujatia Mónika Kövesdi z Múzea Domokosa Kunyho v Tate.
Gábor Tóth zastupujúci ELE SEK – Biologickú fakultu v Szombathely sa vo svojej prezentácii venoval niektorým z výskumov zameraných na antropologické charakteristiky v 7. až 9.storočí viažucich sa k územiu Podunajskej nížiny.
Príjemným spestrením podujatia bola komentovaná prehliadka aktuálnej výstavy Múzea Jána Thaina „Chlebom a vínom“. Účastníkov MUZAKTu výstavou sprevádzala jej autorka Mária Škrabáková.
Podujatie ukončila priateľská diskusia. Medzinárodné odborné kolokvium MUZAKT je ukážkou vynikajúcej cezhraničnej spolupráce muzeológov.
Uskutočnilo sa za finančnej podpory Nitrianskeho samosprávneho kraja, v spolupráci s novozámockým Regionálnym osvetovým strediskom, ktoré poskytlo svoje priestory.
