KOMÁRNO. "Je to veľká škoda. Srbi majú svoju Sávu, Maďari zas Lajtu. Masaryk bol náš unikát, no dlhé roky sa o to nikto nestaral. Podobný osud postihol väčšinu našich lodí z tej doby. Mali sme aj krásne parníky, nezachoval sa ani jeden," opísal osud vojnovej lode Prezident Masaryk Martin Goduš z Múzea dopravy v Bratislave.
Dnes totiž po nej ostali len dva štíty.
Aj prvá Československá republika mala v minulosti svoje vlastné vojnové námorníctvo. Práve Prezident Masaryk bola jeho pýchou a jeho prvou a najväčšou vojnovou loďou.
Vo štvrtok 19. októbra uplynie 93 rokov od jej spustenia na hladinu Dunaja v Komárne.
Pomenovali ju po T. G. Masarykovi. Na vodu sa dostala v roku 1930 pri príležitosti návštevy vtedajšieho prezidenta na Slovensku.
Dôvodom skonštruovania tejto vlajkovej lode bola ochrana južnej hranice. "Vzťahy s Maďarskom vtedy totiž neboli ideálne," povedal Martin Goduš pre MY Naše Novosti.
Chemoterapiu dostávali aj na nemocničnej chodbe. Slovensko musí hasiť požiar onkologických ochorení Čítajte Stavba 47,5 metra dlhej, šesť metrov širokej hliadkovej lode s ponorom 1,1 metra a výtlakom 214 ton začala v roku 1929 v komárňanských lodeniciach.
Tie počas prvej Československej republiky fungovali v rámci Škodových závodov. Vzorom pri stavbe plavidla boli rakúsko-uhorské hliadkové lode triedy Wels z prvej svetovej vojny.
Poháňali ju dve turbíny rýchlosťou až 31 km/h a 46 členov posádky veliteľa Karla Pavalu malo k dispozícii štyri kanóny s kalibrom 66 mm, štyri guľomety a desať mín.
Po prvom spustení na vodu sa však ukázali konštrukčné chyby lode a musela putovať späť do lodeníc. Do prevádzky sa vrátila v lete 1932.
