Epilepsia je chronické ochorenie, charakterizujú ho opakované záchvaty. Sú to náhle a prechodné poruchy mozgovej kortikálnej akivity, nekontrolovateľné elektrické výboje v šedej hmote mozgu trvajúce niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
"V histórii ľudstva nebolo snáď žiadne iné ochorenie opradené toľkými predsudkami a mýtmi ako epilepsia," hovorí Adriana Poláková z neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.
Epilepsia je s ľudmi odjakživa. "Platí to bez ohľadu na to, akú majú farbu pokožky, či sú mladí alebo starí, muži alebo ženy, bez ohľadu na zemepisnú polohu a socioekonomické postavenie. Trpí ňou takmer jeden zo sto ľudí. Vo všeobecnosti však platí, že incidencia je o niečo vyššia v mužskej populácii," vysvetľuje neurologička.
Okresné mesto zasiahla migračná kríza, na papiere čakajú v ohrade na sídlisku. Zasadol krízový štáb Čítajte V rozhovore odpovedá aj na otázky ako čomu by sa mali epileptici v bežnom živote vyhýbať, aká práca pre niech nie je vhodná či prečo sa v živote stratávajú s rôznymi prekážkami.
Aké situácie, ktoré ľudia bežne zažívajú, môžu byť spúšťačom epilepsie?
Môžu to byť faktory, ktoré človek vie i nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž, teda genetické faktory. V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu.
Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok.
K ovplyvnitelným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe, alkohol, zvýšenú psychickú záťaž, blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu. Takisto to môže byť nedostatok spánku. Spánková deprivácia zvyšuje riziko vzniku epileptického záchvatu.
Ako má okolie reagovať, ak niekto dostane epileptický záchvat?
Aj napriek tomu, ako dramaticky obraz vyzerá, platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť.
Kedže taký záchvat prekoná počas života zhruba každý dvadsiaty človek, je veľmi dôležité poskytnúť správnu prvú pomoc. Jej cieľom je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil.
Ničivá smršť napáchala v obci škody za skoro pol milióna eur. Kúpalisko na kolená nezložila Čítajte Pod hlavu pacienta treba položiť vždy niečo mäkké, napríklad sveter, vankúš, deku. Ak v dosahu nie je nič mäkké, pod hlavu podložíme svoje ruky. Nevyhnutné je tiež snažiť sa, aby v pacientovom dosahu neboli tvrdé predmety ako radiátor alebo nábytok, o ktoré sa môže udrieť. Potom treba okamžite volať na tiesňovú linku 155. V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani vlastné prsty.
Záchvat spravidla odznieva po niekoľkých minútach. Postihnutého je nutné otočiť do bočnej stabilizovanej polohy. Po prebratí je dezorientovaný a na záchvat si nepamätá. Zostaneme pri ňom až do príchodu záchranárov.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Koľko môže trvať stav, keď človek nevie dýchať? Ktoré orgány okrem mozgu sú tak ohrozené,
- aký vplyv na epilepsiu, resp. na jej vznik má modré svetlo, napríklad z mobilov, ktoré ľudia často používajú ešte predtým, než v posteli zatvoria oči,
- či existuje prevencia proti vzniku epilepsie,
- či sa môže epilepsia rozvinúť u dieťaťa aj ako následok problémov pri pôrode,
- či môže človek s epilepsiu viesť normálny bežný život a čoho sa musí vyvarovať,
- aké faktory vplývajú na úspešnú liečbu aod čoho taká liečba závisí,
- ako sa u epileptika postupuje pri povolení šoférovať,
- aká forma liečby epilepsie je na Slovensku najčastejšia,
- kedy sa epilepsia rieši operáciou a ako taká operácia prebieha,
- aké alternatívne formy liečby sa dnes využívajú, ktorým bylinkám by sa mali pacienti vyhýbať a ktoré pôsobia blahodárne,
- či sa dá epilepsia liečiť aj transplatnáciou buniek.
Ako často sa u pacientov vyskytujú záchvaty až také silné, že človek stratí vedomie a zastaví sa mu dych?
U každého pacienta sú záchvaty individuálne, majú rôzny charakter, intenzitu, trvanie aj interval medzi nimi. Vo všeobecnosti môžeme záchvaty rozdeliť na fokálne, teda ložiskové, generalizované a tie s neznámym začiatkom vzniku.
Fokálne delíme na záchvaty bez poruchy a s poruchou vedomia.
Záchvaty, pri ktorých človrek stratí vedomie a zastaví sa mu dych, sa označujú ako generalizované záchvaty s tonicko klonickými prejavmi. V minulosti sa označovali ako "grand-mal" záchvaty.
Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. Postihnutý "stuhne" v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva. Kŕč expiračných, teda výdychových dýchacích svalov sprevádza krátky zvuk, tzv. epileptický výkrik.
Človek má otvorené oči, nahor stočené bulby, rozšírené zreničky nereagujúce na osvit. Horné aj dolné končatiny má vystreté, ústa pevne zovreté kvôli kŕču žuvacích svalov.
Polícia zadržala dvoch teroristov. Pri boji s ilegálnou migráciou je veľkým problémom povolenie na pobyt Čítajte Po 10 až 20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, tá trvá asi 30 sekúnd. Ide o prudké zášklby celého tela. Zášklby sprevádzajú krátke zvuky spôsobené prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch. Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne. Pacient sa následne môže pomočiť a podefekovať.
Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčavo dýchať, postupne sa preberať, spočiatku býva dezorientovaný, zmätený. Celý záchvat trvá jednu až dve minúty.
Ide v takom prípade o skutočné zastavenie dychu alebo je to skôr nejaké lapanie po dychu?
Záchvat je samozrejme sprevádzaný aj poruchami dychu . V úvode epileptického záchvatu prichádza apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu. Pacient je v tvári najprv červený, postupne cyanotický. Následne začne chrčavo dýchať, čo je sposobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov. To vyvolá obraz chrčavého dýchania, slinenia, akoby lapania po dychu. Pacient si často pohryzie jazyk.
