NOVÉ ZÁMKY. "Ľudia v rodinných domoch žijú spokojne, no často v dosť nebezpečnom prostredí. Nebezpečenstvo, ktoré si ani veľmi uvedomovať nemôžu, signalizuje len vysoký výskyt rakoviny pľúc v regióne. Vidno to len v zdravotníckych štatistikách," varuje chemik Petr Škrabálek, predseda Združenia pre reguláciu rizika z radónu (ZRRR).
Niektorých oblastí sa týka viac, iných menej. Medzi pätnásť najviac postihnutých okresov patria Komárno, Dunajská Streda, Šaľa, oblasť Žitného ostrova a priľahlé povodia riek, ďalej okolie Banskej Štiavnice či Žiaru a niekoľko okresov na severe a východe Slovenska.
Škrabálek pripomína, že za výskytom rakoviny pľúc nie sú len nevhodné návyky ako fajčenie či nezdravý životný štýl.
Rakovina pľúc je v Európskej únii najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu. Svedčí o tom aj Európsky register nerovností v oblasti onkologických ochorení.
Na Slovensku patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenie mužov. Počet nových prípadov má stúpajúci trend, s miernymi výkyvmi ovplyvnenými pandémiou.

Radón ako karcinogén
Podľa Petra Škrabálka je za vysokým výskytom rakoviny pľúc okrem fajčenia aj vysoká expozícia ľudí radónu v obydliach. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom berie plyn radón ako pľúcny karcinogén. Je o to zákernejší, že ho nevidieť a nepáchne ani keď sa nahromadí v interiéri.
V článku sa dočítate aj:
- Ako zabrániť prístupu radónu do domu,
- aký je rozdiel vo výskyte radónu v rodinných domoch a v panelákoch,
- ako vyriešili vysoký výskyt radónu v dome v Nových Zámkoch,
- prečo je mapa radónového rizika skresľujúca,
- prečo vdychovanie radónu ohrozuje fajčiarov viac než nefajčiarov.
Práve územie Žitného ostrova a priľahlé povodia riek tvoria sedimentárne horniny.
"Že by to boli územia významného sústredenia sa fajčiarov nie je pravdepodobné. Pohľad do mapy radónového rizika je viac uspokojujúci ako alarmujúci. Napriek tomu je tu výskyt rakoviny pľúc privysoký" vraví.
"O ložiskovom nahromadení uránu v podzemí tu nikto ani neuvažuje. Napriek tomu tu o vysoké úrovne radónu v obydliach núdza nie je," tvrdí chemik.

"Riečne sedimenty v nie veľkých hĺbkach zaplavené vodou vytvárajú prostredie vhodné na zvýšené uvoľňovanie radónu zo zŕn piesku a okruhliakov. Vodné prostredie prispieva k rýchlemu transportu radónu do voľnej atmosféry. Ak má v ceste dom, dostáva sa aj do jeho interiéru, kde sa hromadí," vysvetľuje.
Zároveň tvrdí, že takéto nebezpečenstvo sa dá odhadnúť len pomocou merania ionizácie vzduchu, ktorú alfa častice z rádioaktívnej premeny radónu vyvolávajú.