Dedina zdolala štrnásť miest! Manažér senzácie už medaily zbiera inde

Na jeseň 2020 sa diali nevídané veci. Piatym najlepším tímom celého Nitrianskeho kraja bola 3,7-tisícová obec – len Nitra, ViOn, Komárno a Vráble hrali lepší futbal! Zimovala piata v tretej lige, ako jediná v roku zdolala silnú Myjavu s exreprezentantmi Kóňom a Farkašom.

Senzácia z Marcelovej niesla tučný trénerský a manažérsky podpis MIROSLAVA ZSIDEKA. MY noviny ho konečne zlomili do rozhovoru o tom, ako dedinu s partiou srdciarov vytiahol z piatej ligy a na ceste medzi krajskú elitu zdolala – čítate správne – štrnásť miest.

Témou interview boli aj dve čerstvo sa ligotajúce medaily na Zsidekovom krku a či jeho projekty v agrobiznise.

Stáli ste za marcelovským futbalovým snom. Ako sa rodil?

Určite by som sa takto nedefinoval. Úspech a vďaka patrí hráčom. Viacerí v Marcelovej dosiahli výkonnostný strop. Vznikla výborná partia, priniesla emotívne zážitky, trvajúce priateľstvá.

Boli to nádherné futbalové roky. Keď som prevzal pozíciu trénera, tím bojoval o záchranu v piatej lige. Za tri roky sme hrali tretiu ligu a jeseň ako nováčik zakončili domácou bilanciou 7-1-0 a s iba jedným inkasovaním. Na oslavy piatoligového titulu, víťazstvo na prvoligovom štadióne v Nitre a domáci triumf nad Myjavou pred päťsto divákmi sa nezabúda.

Na ceste zo spodku piatej ligy na piate miesto tretej ligy ste 23-krát zdolali 14 rôznych miest, 8-krát väčším Leviciam v súčte naložili 9:0, zdolali aj Galantu, Nové Zámky, Šaľu... Marcelová patrila medzi elitu kraja. Cítili ste, že vás súperi nevnímajú iba ako akúsi dedinu?

Z pôsobenia v Marcelovej mám rôzne štatistiky. Takúto zaujímavú som nemal. Kredit klubu prichádzal postupne s výsledkami. Mojim cieľom vždy bolo zabezpečiť hráčom kvalitné podmienky. Nielen finančné odmeny, ale aj tréningový proces od „á“ po „zet“. Koncepčne riadený tréningový makro aj mikrocyklus, takisto mnohými podceňovanú regeneráciu. Myslím si, že výsledky prichádzali práve vďaka tomuto všetkému.

V januári 2021 ste dodali hráča z tretej ligy priamo do prvej. Mészáros šiel do FC Nitra a vychválil „profesionálne podmienky v Marcelovej“. S akým sezónnym rozpočtom ste teda pracovali v čase svojej najväčšej treťoligovej slávy?

„Adiho“ prestup do Nitry bol výsledkom jeho dlhoročnej driny. Prvoligové štarty si zaslúžil. Aktuálne zbiera skúsenosti v našej spoločnosti, dúfame, že sa uchytí.

Presnú výšku rozpočtu si ani nepamätám, ani by som ho nerád špecifikoval. Najväčšmi doň prispievala Obec Marcelová. Okrem prevádzky areálu štadióna poskytovala finančnú dotáciu.

Keď ste po trénovaní klub manažovali, Marcelovú viedli exligisti Csaba Szórád, Peter Lérant či Gejza Baranyai. Čím boli výnimoční?

„Csabi“ prišiel ako hrajúci asistent a pozície sme si postupne vymenili. Ako bývalý kapitán Nitry a hráč Žiliny priniesol do takpovediac amatérskej Marcelovej futbalový nadhľad a určite výrazne prispel k úspechom. Dodnes sme v kontakte, sem-tam spomíname na viaceré, v úvodzovkách, zaujímavé, zážitky.

Ak dobre viem, Gejza Baranyai je po ikone marcelovského futbalu Jánovi Roháčkovi druhým rodákom z obce s prvoligovými štartmi. Na každý tréner a zápas sa perfektne pripravoval. Analýzy súpera i vlastnej hry boli preňho samozrejmosťou. Žiaľ, jeho pôsobenie prerušoval covid.

Peter Lérant si počas koučovania nášho áčka dokončoval trénerskú profilicenciu. Jeho tréning a zápas v Marcelovej navštívili aj kolega z mikroskupiny Michal Gašparík a mentor záverečnej práce Ivan Galád. Myslím si, že „Leriho“ dlhoročná profesionálna hráčska minulosť a prvoligové trénerské skúsenosti dali tímu a hráčom mnohé pozitíva. Z kádra vyťažil maximum.

Všetkým trom želám samé futbalové úspechy a len to najlepšie v súkromnom živote. Počas spolupráce sme mali viaceré názorové rozdiely, ale tak to aj v úspešných tímoch občas chodí.

Marcelovský futbal ste v decembri 2021 opustili. Prečo? A sledujete ho ešte?

Urobil som aj chybné manažérske rozhodnutia, s odstupom času by som niektoré veci riešil inak. Zodpovednosť za niečo, čo som nespravil, však odmietam. Počas môjho pôsobenia mal klub vysporiadané všetky záväzky voči hráčom i iným subjektom. Pozitívne futbalové zážitky niekedy sprevádzali sklamania. Zo systému amatérskeho futbalu i osobných vzťahov. Čo však malo prebolieť, asi prebolelo. Chcem spomínať len na dobré.

Na rodnú obec som nezabudol, stále tam sídli naša firma, no marcelovský futbal už sledujem minimálne. Aktívne hrám za miestnych old boys, ktorých je čoraz viac. Keď prídem na štadión, spomienky sem-tam vyskočia. Nemám detailné informácie, a tak by som nerád hodnotil aktuálne výsledky klubu. Trénuje ho môj priateľ Zdenko Kršteňanský a od jeho nástupu dosiahli pár víťazstiev.

Žeby vašou novou destináciou bola Iža? Všimli sme si vás na oslavách vyše stogólových majstrov 7. ligy ObFZ Komárno.

Vidím, že ste informovaný (úsmev). Nie je žiadne tajomstvo, že na jar som ako asistent trénera pôsobil v Iži.

Po odchode z Marcelovej som mal viaceré trénerské ponuky. Januárovej od bývalých zverencov a najväčších nezbedníkov som neodolal. Zapáčil sa mi ich šľachetný cieľ dokázať vlastným otcom, že aj oni dokážu pre svoju obec vyhrať ligu. V Iži naposledy oslavovali titul pred vyše tridsiatimi rokmi. Základom úspechu bolo, že hráči utvorili skutočný tím. Teší ma, ako zlepšili herný štýl, začali aplikovať prvky moderného futbalu. Musím však poznamenať, že s takým kvalitným kádrom by bolo hriechom neuspieť.

Medailu ste nebrali len v Iži. Komárňanský basketbal vám na krk zavesil striebro, čo robíte pre vicemajstrov extraligy?

Medailu som dostal iba ako pozornosť klubu, určite skôr patrí hráčom, funkcionárom a fanúšikom. Basketbal v Komárne nie je mojou novou športovou orientáciou. Naša spoločnosť potrebovala riešiť marketing a reklamu na celoslovenskej úrovni, spoluprácou s Komárnom sme to dokázali, reklama firmy sa cez finále ocitla v televízii. S predsedom klubu Bobanom Tomičom sme si sadli a dohodli podmienky sponzorstva. Druhé miesto je fantastický úspech, veď basketbal v Komárne pred troma-štyrmi rokmi šiel od nuly. Má športový cieľ založený na princípoch, ktoré sa mi páčia – jeden tím, jeden sen, jedna rodina.

Ak je reč o Komárne, vo futbalovom KFC ste pôsobili na viacerých pozíciách a spolupracovali s ním aj v Marcelovej. Má vynoviť štadión, viete si v meste pri Dunaji predstaviť prvú ligu?

V Komárne som sa veľa naučil, osvojil si princípy moderného futbalu, čo výrazne ovplyvnilo moje futbalové idey a smerovanie. Dianie v klube nesledujem, no ak dobre viem, v KFC je 350 mladých futbalistov, a to je fantastické. Projektu štadióna i ďalšej infraštruktúry držím palce, aby sa čím skôr zrealizoval.

Nezneisťuje vás, že prestavbu arény má financovať aj maďarská vláda?

Nie, prečo by malo? Na pracovných cestách prechádzam popri podobných projektoch maďarskej vlády v chorvátskom Osijeku a srbskej Bačke Topoli. Patrí sa uznať jedno – investorovi všetka česť. Ak sa veci správne zmanažujú, štadión a akadémia pomôžu celému futbalu v regióne.

Pripúšťate plnohodnotný návrat k futbalu?

Úprimne, teraz asi nie. Pri aktuálnej pracovnej vyťaženosti by som ťažko hľadal čas a energiu. Ledaže by prišla motivácia, akú však zatiaľ nenachádzam. Robím veci na maximum.

Viem si však predstaviť spoluprácu našej spoločnosti na regionálnej úrovni s príslušným futbalovým zväzom za účelom podpory a propagácie futbalu. Chce to však nejakú zaujímavú ideu z druhej strany.

Aký máte názor na regionálny futbal a štruktúru súťaží?

Nechcel by som kritizovať, nikdy som nepracoval v štruktúrach zväzu. Myslím si, že reorganizácia a presun tretích líg na celoslovenskú úroveň bola v poriadku. Mať však v kraji štvrtú, piatu a ešte aj šiestu ligu? To sa mi v aktuálnej situácii zdá priveľa. Ide to na úkor kvality týchto súťaží, ale aj oblastných. Ak ide o systematické zmeny, kluby by mali mať možnosť viac sa podieľať na riadení súťaží, prinášať vecné podnety, ale, samozrejme, akceptovať pravidlá. Ligy však jednoznačne musia byť riadené nezávisle.

Podpora športu je na Slovensku neuralgická téma. Na vlastnej koži ste ju zažili v Marcelovej. Ako ju hodnotíte?

Štátna podpora športu je na Slovensku v prepočte na podiel HDP najnižšia v Európe. Teší ma aktuálne zaslaná deklarácia športových zväzov k vláde, v ktorej sa riešia aj konkrétne návrhy, ako situáciu zmeniť.

Podpora súkromným sektorom je na báze dobrovoľnosti. Vidím však veľké medzery v znalostiach klubov o formách a možnostiach podpory. Mali by dbať na to, aby pri žiadaní o podporu boli v prvom rade jej právne spoľahlivým príjemcom. Inštitút tzv. dvoch percent z dane i zákonne zakotvené sponzorstvo ponúkajú dostatočné príležitosti aj pre menšie športové občianske združenia. Treba sa naučiť využívať tieto výhody a aplikovať ich v praxi.

Basketbal v Komárne po mojom upozornení v roku 2022 takto zinkasoval približne päť až šesť tisíc eur. V tomto roku z inštitútu dvoch percent daní očakáva príjem do desiatich tisíc eur.