"Ak bude dnešný trend pokračovať, tak klímu, aká je dnes niekde na hraniciach Macedónska a Grécka, budeme o 30 rokov považovať na Slovensku za normálnu," hovorí meteorológ a klimatológ Pavel Matejovič , zaoberajúci sa dlhodobými prognózami počasia a klimatickou zmenou.
Klimatickú krízu považuje za najväčšiu civilizačnú hrozbu súčasnosti. Napriek tomu nevidí vo svete vôľu a záujem sa s ňou popasovať. "Kto niečo nechce robiť, vždy si nájde výhovorku," tvrdí.
V rozhovore prezradil ako sa klíma za ostatné desaťročia menila, či môžu mať dlhodobé suchá dopad na podzemnú vodu na Žitnom ostrove alebo či sa lyžiarske strediská na Slovensku majú dlhodobo obávať neodstatku snehu. Povedal aj ako môžu z hľadiska života na Zemi dopadnúť najpesimistickejšie scenáre.
Pred dvomi rokmi ste v jednom z rozhovorov povedali, že obdobie civilizačnej prosperity sa skončilo a začína sa obdobie civilizačných hrozieb. Ako tieto hrozby zasiahnu Slovensko? Ako bude Slovensko vyzerať o 10 rokov? Dá sa načrtnúť nejaký scenár, ak sa zachová súčasné tempo zmeny klímy?
Pokiaľ ide o zmenu klímy, situácia sa o desať rokov oproti súčasnosti veľmi nezmení. Rovnako ako dnes budú prevládať mierne zimy. Počas liet sa budú vyskytovať dlhodobé a intenzívne vlny horúčav.
Nedá sa vylúčiť, že v nasledujúcom desaťročí zažijeme najteplejšie letá v histórii meteorologických pozorovaní.
Dobehol nás dlhodobo neriešený systém. Dnešná situácia je pre väčšinu pediatrov neúnosná Čítajte Zvýši sa však riziko sucha, ktoré sa bude striedať s intenzívnymi búrkami a prívalovými dažďami. Sucho môže negatívne ovplyvniť najmä poľnohospodárov a spôsobiť obrovské škody.
Nedá sa však prognózovať, kedy k takejto situácii príde. Treba sa však na ňu pripraviť a na meniacu klímu sa adaptovať.
Je Slovensko pripravené každoročne čeliť dôsledkom klimatickej zmeny, či už ide o suchá a s tým spätú úrodu, povodne alebo častejšie víchrice resp. orkány?
Škody, ktoré v súčasnosti spôsobuje sucho alebo extrémne prejavy počasia, je možné eliminovať poistením alebo štátnymi dotáciami a kompenzáciami z finančných prostriedkov Európskej únie.
V článku sa dočítate aj
- či hrozí, že bude na Slovensku niekedy púšť,
- ako vyzerá dnešná klíma v porovnaní s tou spred 10, 30 a 60 rokmi,
- oteplenie o koľko stupňov stačí na to, aby bol život na Zemi ohrozený,
- aký dopad môžu mať dlhodobé suchá na podzemnú vodu na Žitnom ostrove,
- či môžu Žitný ostrov ako tzv. zásobáreň pitnej vody ohroziť,
- či je reálne, že postupom klimatickej krízy prídu vojny kvôli nedostatku pitnej vody,
- či si treba zvyknúť na to, že slovenské lyžiarske strediská budú mať stále častejšie nedostatok snehu,
- čo má pre život na Zemi rozhodujúci význam,
- čo produkuje až 70 percent kyslíka, teda viac než všetky lesy na planéte dohromady,
- či pomôžu zvrátiť dopady klimatických zmien rôzne vodozádržné opatrenia,
- v čom je problém v takýchto projektoch na Slovensku,
- či je svetová klíma už nezvratne zdeformovaná alebo je možné klimatickú zmenu ešte zvrátiť,
- či je možné, aby ľudia v budúcom storočí žili opäť v klimatických podmienkach, aké na Zemi panovali v minulom storočí,
- pomôže dnešnej situácii klimatická neutralita niektorých krajín?
Dnes teda existujú mechanizmy, ako dôsledkom klimatickej zmeny čeliť. V budúcnosti to ale bude predstavovať väčší problém.
