Celý článok nájdete aj vo všetkých aktuálnych MY novinách v Nitrianskom kraji.
Súťaže ZsFZ hrá vyše sto väčších miest a dedín. V obciach rangu Kmeťova futbal kape jedna radosť. Na „Dereku“ je to inak. Hoci má iba osemsto obyvateľov, v spoločných tímov sa stará o mládežníkov od prípravky po dorast. A áčko už 52 rokov nehrá nič horšie než majstrovstvá oblasti.
MARIÁN ČERNÁK vám v okamihu naspamäť vysype všetky míľniky kmeťovského futbalu. Ako útočník bol rýchly ako blesk, zažil každú úspešnú éru tradičnej krajskej značky, pred očami mu rástla tribúna. Za čo by mohol mať nové auto, to radšej vrazí do srdcového klubu.
„Tu sme dali novú dlažbu, tu opravili rínu, tam dáme klubové logo,“ s výpočtom plánov nás prevádzal po areáli, akým sa nemôže pochváliť veľa podobných dediniek.
„A tu azda ešte raz postúpime,“ s úsmevom sa Marián Černák zahľadel na ihrisko, na ktorom to s malými prestávkami ťahá celý život. Cítiť, že obľúbený chlapík chytil do futbalu druhý dych.
Kmeťovskému „bossovi“ v sobotu cinklo na šesťdesiatku. A tak sme ho vyspovedali.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako sa v Kmeťove rodila automatická závlaha a tri postupy (1978, 1996, 2015)
- Aký tím chce vystavať na „Dereku“
- Ako pritiahli skúsených Vargu, Pavlatovského a Soboňu z Podhájskej
- Prehľad najmenších dedín v súťažiach ZsFZ
- Nedeľný triumf s Bánovom: 46 fotiek a hodnotenia Pavlatovského, Soboňu a T. Sádovského
Jubileum vraj oslávite na štyrikrát! Mimochodom, nezdáte sa na šesť krížikov...
Áno, v najbližších týždňoch s futbalistami, firmou a obchodnými partnermi a keď bude teplo, tak aj v bazéne s rodinou (úsmev). Nuž, už som starší, ale duchom mladý. Všade, v robote i na futbale, sa obklopujem mladými.
V živote i futbale ste toho zažili až-až. Čo vám vie spraviť najväčšiu radosť?
Vnúčatá. Desaťročný Filip, osemročná Terezka a dvojročný „Antonko“. Ten azda bude po mne, už kope do lopty. A, samozrejme, radosť mám z každého úspechu kmeťovského futbalu a levického basketbalu. Mojich srdcoviek.
Mariánovi Černákovi (vpravo) pri gratulačnom ceremoniáli tlieskala zaplnená tribúna. (zdroj: Martin Kilian ml.)Váš život je šport. Čo vám dal a čo vzal?
Vzal kopu času, ale nebanujem. A dal mi krásne zážitky. Radosť. Ako malý chlapec som hodil tašku do kúta a utekal hrať futbal. Hrával ho môj ujo. Som rád, že v Kmeťove som sa o klub po kariére mohol starať aj ako funkcionár. Taký život ti dá priateľov na každej dedine.
Vždy som mal oporu v skvelej manželke. Neverili by ste, že Ligu majstrov a anglickú ligu ovláda lepšie než ja alebo akýkoľvek chlap. Pozná veľa hráčov, rozhodcov v anglickej lige dokonca aj od chrbta... S úsmevom hovorí, že keď bude hrať Kmeťovo v Premier League, kúpi si permanentku.
Málo iných „Derečanov“ bolo pri všetkých pobytoch Kmeťova v krajskej súťaži. V prvých dvoch (v 80-tych a potom 90-tych rokoch) ste hrali, v poslednom, najdlhšom, (od 2015) funkcionárčite. Čo úspešné éry spájalo a rozdeľovalo?
