ŠURANY. "Práve som napúšťala múku do vreciek, keď nastal výbuch. Utekali sme von, no dvere, cez ktoré sa vyvážali palety, sa nám zosypali pod nohy. Tak sme bežali k malým dverám, tie zatarasil spadnutý vysoký komín. Bol tam jeden pán, ktorý ich vyrazil, aby sme mohli vyjsť. Zachránil vtedy deväť žien," spomína Iveta Mestrová.
Pred 34 rokmi pracovala v mlyne v šurianskom cukrovare, keď došlo v budove mlynu k výbuchu. Nešťastie si vyžiadalo osem životov.
Muž, ktorý ju a jej osem kolegýň zachránil, bol elektrikár Jozef Urban.
"Našťastie, práve pred tou ranou prišiel elektrikár Jožo a ten dvere vyrazil. Mala som pocit, že za minútu sa už udusím, všade bolo plno čierneho dymu a okolo len papier a drevo," opísala Mária Lukáčová, ďalšia zo zachránených žien.

Najväčšia tragédia v histórii podniku
Písal sa 21. február 1989, keď krátko po dvanástej hodine na treťom poschodí obilného mlyna v šurianskom cukrovare došlo k výbuchu.
Osem mŕtvych
Pri nehode zahynulo osem ľudí, ďalších sedem sa zranilo.
Medzi obete patria Lýdia Melišková, Emília Ottová, Mária Mojcherová (všetky tri Šurany), Peter Krajčovič (Kostolný Sek), Rozália Holková (Vlkas), Ružena Lakatošová (Komjatice), Rudolf Sládeček (Veľký Kýr) a Mária Mrváňová (Hul).
Išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách cukrovaru.
"V ten hrozný deň som tam nebola, ja som pracovala ako účtovníčka. Keď som sa dozvedela, čo sa stalo, išla som tam," hovorí dnes 73-ročná Marta Nagyová.
Z bezpečnostných dôvodov však celý areál uzavreli.
"Nepustili ma, spojila som sa telefonicky s kolegyňou. Opísala mi, čo sa tam deje, bolo to hrozné. Môj spolužiak Jozef Urban vyslobodzoval ženy z prízemia, kde bola miestnosť na drobné balenie," spomína.
"Po prvom výbuchu sa mu podarilo uvoľniť dvere, aby ženy mohli ujsť. Po druhom výbuchu začal mlyn padať. Bývalá kolegyňa mi spomínala, že tam bola až taká žiarava a hasičské autá tak museli hasiť skôr blízke silo, nevedeli sa veľmi priblížiť k mlynu," dodala Marta Nagyová.