Stále viac dnes počúvame a čítame o falošných správach, dezinformáciách či konšpiráciách.
Šíriť názor, akokoľvek je podložený či nepodložený faktami, je dnes v online priestore veľmi jednoduché.
Vďaka tomu sa falošným správam a hoaxom mimoriadne darí, veď podľa prieskumu agentúry Focus až 31 percent učiteľov verí, že očkovanie proti koronavírusu bolo prípravou na čipovanie ľudí.
S tým úzko súvisí schopnosť kriticky myslieť a rozlišovať čo je a čo nie je pravda. Porozprával o tom Julián Gerhart, zakladateľ platformy na online vzdelávanie Zmudri.sk. Od roku 2018 na nej v kurzoch poukazuje na aktuálne i spoločenské témy a ich vplyv na bežný život.
Čo vás viedlo k tomu vytvoriť platformu zmudri.sk a prečo sa na nej venujete napríklad aj témam, ako sa „slušne rozprávať s ľuďmi, ktorí veria hoaxom“ alebo „kritické myslenie a ako správne argumentovať“?
Ako stredoškolák som išiel študovať do Dánska. Bol som z našej spoločnosti frustrovaný. Pôvodne som sa ani nechcel vrátiť, nevidel som tu perspektívu. V Dánsku som si uvedomil, že takéto nastavenie nie je dobré a ak chcem, aby sa niečo zmenilo, mal by som k tomu sám prispieť.
Starý mestský hotel prerobia na apartmánové byty Čítajte Chcel som mladých vzdelávať v tom, čo v živote naozaj potrebujú a na školách sa tomu venuje minimálna alebo žiadna pozornosť. Mám na mysli napríklad finančnú gramotnosť, ako si nájsť prácu či napísať životopis.
Zároveň som ich chcel vzdelávať v občianskych témach. Veľmi nesledujú verejné dianie a nevyznajú sa v tom, ako niektoré inštitúcie fungujú. Stále viac majú tendenciu podliehať extrémizmu, považovať ho za zaujímavý a lákavý.
V rozhovore sa dočítate:
- Či vedia Slováci správne argumentovať a kriticky myslieť,
- prečo veľa učiteľov verí hoaxom, keď práve oni by mali deti učiť kriticky myslieť,
- či s tým súvisia nízke platy učiteľov,
- aké otázky by si mal človek položiť, aby sa nestal obeťou konšpirácií,
- prečo sú ľudia tak náchylní veriť hoaxom a z čoho to plynie,
- aký je rozdiel medzi schopnosťou meniť svoj názor a "prezliekaním kabátov",
- aké dôvody majú ľudia na šírenie konšpirácií,
- kam sa ako spoločnosť týmto spôsobom dostaneme,
- ako možno využiť vo svoj prospech deepfake, prípadne naopak, zlým spôsobom,
- veria konšpiráciám skôr mladí alebo starší ľudia a prečo,
- či by sa malo kritické myslenie vyučovať už v škole,
- či by to mal byť povinný predmet
- ako s konšpiráciami bojujú v tíme Zmudri.sk a ako pomáhajú študentom odhaliť pravdu od výmyslu.
Keď som sa v roku 2016 zaoberal myšlienkou vytvoriť niečo ako platformu Zmudri.sk, téma hoaxov sa začala dostávať do popredia. Napriek tomu, že hoaxy ako také sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti.
Malo by sa kritické myslenie vyučovať už v škole?
Jednoznačne. Sprevádza nás celý život, už od základnej školy. Kritické myslenie nie len o rozlíšení, čo je hoax a čo nie je.
