Chémia ako taká je vlastne všade okolo nás, v potravinách či vo vzduchu, ktorý dýchame. V prípade stravovania sa často ozýva názor, že je zlá.
Jednoducho sa jej nevyhneme. "Ani by sme sa jej nemali chcieť vyhnúť, práve naopak. Mali by sme o nej aktívne vyhľadávať informácie a vzdelávať sa," hovorí Martin Masár, potravinársky chemik a výživový poradca.
Ako hovorí, ľudia si pod pojmom "zlá chémia" často predstavujú syntetické chemikálie s nepriaznivými účinkami na organizmus, respektíve umelo vyrobené veci.
"Ja osobne pod týmto pojmom nemám na mysli nič konkrétne, skôr to vo mne evokuje neznalosť prírodných vied," dodáva Masár.
"Netreba vnímať veci čiernobielo. Skôr treba byť na pozore vždy, keď niekto používa superlatívy a extrémne tvrdenia o tom, čomu sa v strave vyhnúť a čo vylúčiť. Vtedy pravdepodobne nepôjde o reálneho odborníka, keďže tí takýto žargón nikdy nepoužívajú," pripomína potravinársky chemik.
V rozhovore prezradil, ako môže nezdravé stravovanie vplývať na ľudský mozog a vznik ochorení, či sa dajú ľudia oklamať obalom, čo si na obaloch potravín všímať i to, čo by pomohlo, aby boli Slováci nutrične gramotnejší.
V čom panuje v oblasti potravín či chémie na Slovensku najväčší chaos? Akým dezilúziám či dezinformáciám ľudia najčastejšie prepadajú?
Všeobecne by som povedal, že ľudia sú náchylní hľadať na komplexné problémy jednoduché riešenia, pretože sa im nechce rozmýšľať. Možno to vidieť či už v politike alebo v potravinách a výžive.

Sezónne prepadajú rôznym detoxom, očistám organizmu, ktoré nijak neriešia ich dlhodobé problémy ako napríklad nadváhu či obezitu.
Problém, ktorý si budovali roky, môže ním byť postupný nárast hmotnosti vďaka nezdravým návykom, sa zrazu snažia odstrániť nejakým extrémom. Či už ide o diétu na šťavičkách alebo detoxové prípravky. Tieto trendy môžu okrem vyprázdnenia peňaženky priniesť aj vážne zdravotné problémy.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Aký dopad môže mať nezdravé stravovanie na mozog,
- aké choroby spojené s mozgom sa môžu u človeka rozvinúť,
- či prevažujú na Slovensku v obchodoch nezdravé potraviny,
- do akej miery je problém to, že časť potravín v obchodoch zdravá nie je,
- Obal predáva. Dá sa ním Slovák ľahko oklamať na úkor kvality potraviny?
- Je značenie potravín v obchodoch z technického hľadiska dostatočné?
- prečo by často spomínaný „potravinový semafor“ situáciu nezlepšil a naopak, čo je dôležité, aby boli Slováci nutrične gramotnejší?
- na ktoré zložky na etiketách potravín by sa mali v prvom rade zamerať,
- či majú bežní Slováci na to, aby sa stravovali zdravo,
- ako nájsť hranicu medzi nezdravým a prospešným,
- či sú populárne výživové doplnky, napríklad kolagén, fakt užitočné alebo ide skôr o premyslený marketing,
- aké pozitíva má zdravá a pestrá strava v kombinácii so silovým tréningom.
Aký dopad môže mať nezdravé stravovanie na mozog? Aké choroby spojené s mozgom sa môžu u človeka rozvinúť?
V krátkodobom horizonte človek môže pocítiť únavu, zhoršený kognitívny výkon alebo tzv. ´brain fog´, teda mozgovú hmlu.
Nevhodná strava môže mať vplyv aj na rozvoj neurodegeneratívnych ochorení. Zlé stravovacie návyky môžu potenciálne viesť aj k rozvoju porúch príjmu potravín ako sú ´binge-eating´, bulímia či anorexia.