Chémia ako taká je vlastne všade okolo nás, v potravinách či vo vzduchu, ktorý dýchame. V prípade stravovania sa často ozýva názor, že je zlá.
Jednoducho sa jej nevyhneme. "Ani by sme sa jej nemali chcieť vyhnúť, práve naopak. Mali by sme o nej aktívne vyhľadávať informácie a vzdelávať sa," hovorí Martin Masár, potravinársky chemik a výživový poradca.
Ako hovorí, ľudia si pod pojmom "zlá chémia" často predstavujú syntetické chemikálie s nepriaznivými účinkami na organizmus, respektíve umelo vyrobené veci.
"Ja osobne pod týmto pojmom nemám na mysli nič konkrétne, skôr to vo mne evokuje neznalosť prírodných vied," dodáva Masár.
"Netreba vnímať veci čiernobielo. Skôr treba byť na pozore vždy, keď niekto používa superlatívy a extrémne tvrdenia o tom, čomu sa v strave vyhnúť a čo vylúčiť. Vtedy pravdepodobne nepôjde o reálneho odborníka, keďže tí takýto žargón nikdy nepoužívajú," pripomína potravinársky chemik.
V rozhovore prezradil, ako môže nezdravé stravovanie vplývať na ľudský mozog a vznik ochorení, či sa dajú ľudia oklamať obalom, čo si na obaloch potravín všímať i to, čo by pomohlo, aby boli Slováci nutrične gramotnejší.
V čom panuje v oblasti potravín či chémie na Slovensku najväčší chaos? Akým dezilúziám či dezinformáciám ľudia najčastejšie prepadajú?
Všeobecne by som povedal, že ľudia sú náchylní hľadať na komplexné problémy jednoduché riešenia, pretože sa im nechce rozmýšľať. Možno to vidieť či už v politike alebo v potravinách a výžive.
Plastický chirurg: Pacienti mávajú nereálne predstavy o výsledku operácie, botox organizmu neškodí Čítajte Sezónne prepadajú rôznym detoxom, očistám organizmu, ktoré nijak neriešia ich dlhodobé problémy ako napríklad nadváhu či obezitu.
Problém, ktorý si budovali roky, môže ním byť postupný nárast hmotnosti vďaka nezdravým návykom, sa zrazu snažia odstrániť nejakým extrémom. Či už ide o diétu na šťavičkách alebo detoxové prípravky. Tieto trendy môžu okrem vyprázdnenia peňaženky priniesť aj vážne zdravotné problémy.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Aký dopad môže mať nezdravé stravovanie na mozog,
- aké choroby spojené s mozgom sa môžu u človeka rozvinúť,
- či prevažujú na Slovensku v obchodoch nezdravé potraviny,
- do akej miery je problém to, že časť potravín v obchodoch zdravá nie je,
- Obal predáva. Dá sa ním Slovák ľahko oklamať na úkor kvality potraviny?
- Je značenie potravín v obchodoch z technického hľadiska dostatočné?
- prečo by často spomínaný „potravinový semafor“ situáciu nezlepšil a naopak, čo je dôležité, aby boli Slováci nutrične gramotnejší?
- na ktoré zložky na etiketách potravín by sa mali v prvom rade zamerať,
- či majú bežní Slováci na to, aby sa stravovali zdravo,
- ako nájsť hranicu medzi nezdravým a prospešným,
- či sú populárne výživové doplnky, napríklad kolagén, fakt užitočné alebo ide skôr o premyslený marketing,
- aké pozitíva má zdravá a pestrá strava v kombinácii so silovým tréningom.
Aký dopad môže mať nezdravé stravovanie na mozog? Aké choroby spojené s mozgom sa môžu u človeka rozvinúť?
V krátkodobom horizonte človek môže pocítiť únavu, zhoršený kognitívny výkon alebo tzv. ´brain fog´, teda mozgovú hmlu.
Nevhodná strava môže mať vplyv aj na rozvoj neurodegeneratívnych ochorení. Zlé stravovacie návyky môžu potenciálne viesť aj k rozvoju porúch príjmu potravín ako sú ´binge-eating´, bulímia či anorexia.
Človek si tak môže vybudovať nezdravý vzťah k jedlu. Okrem tých bežných ochorení ako cukrovka, obezita, srdcovocievne ochorenia, môže nevhodným zložením stravy vzniknúť aj rakovina, napríklad rakovina konečníka či rôzne problémy s trávením.
Aké potraviny sú kvalitatívne na Slovensku najviac zastúpené v obchodoch? Prevažujú výrazne tie nezdravé?
Nemyslím si, že by nejaký typ potravín by prevažoval. Všeobecne však možno povedať, že bezpečnosť a kvalita potravín na našom trhu je vďaka prísnym normám EÚ a slovenskej legislatívy na pomerne vysokej úrovni.
Žijeme v dobe, kedy máme prístup k naozaj širokému spektru potravín. O to dôležitejšie je mať o nich aspoň základné znalosti, aby človek vedel koľko a čoho si môže dovoliť skonzumovať.
Zelený zákal je tichý zabijak a spôsobuje slepotu. Dlho nemusí mať žiadne badateľné príznaky Čítajte Správnou skladbou stravy totižto vieme podporiť svoje zdravie a zabrániť vzniku viacerých ochorení. Určite však možno skonštatovať, že oproti minulosti, máme dnes na trhu aj oveľa viac vysoko-spracovaných potravín. Tie zdravie zrovna nepodporujú.
Do akej miery je problém to, že časť potravín v obchodoch zdravá nie je? A to aj vzhľadom na kvalitu nášho života, resp. to, že žijeme uponáhľanú dobu?
Problém, ktorý máte na mysli, zrejme predstavujú vysoko spracované potraviny. Je pravda že za posledných pár desaťročí sa ich podiel na pultoch obchodov značne rozšíril.
Ide o potraviny, ktoré prešli vyššou úrovňou spracovania a častokrát sú hyperpalatívne, čiže veľmi chutné. Nemáme tak problém konzumovať ich vo väčšom množstve.
Človek tak dokáže prijať naozaj vysoké množstvo energie s nie úplne vhodným zložením makroživín. Takéto potraviny často obsahujú vysoký podiel pridaného cukru, soli, nasýtených tukov, majú málo bielkovín a takmer žiadnu vlákninu.
Samozrejme, netreba ich démonizovať. Kto z nás si raz za čas nedá kus dobrej čokolády alebo nejaký keksík? Treba však pamätať na to, že by sme mali ich príjem obmedziť. Väčšinu našej stravy by mali tvoriť základné, menej spracované potraviny.
Obal predáva. Dá sa ním Slovák ľahko oklamať na úkor kvality potraviny?
Je pravdou, že obal má veľký vplyv na nákupné chovanie spotrebiteľa. Takisto marketing a vplyv známych osobností, ktoré propagujú produkty a lákajú tak nových zákazníkov.
Človek by preto mal mať aspoň nejaké základné znalosti ako čítať etiketu potravín, aby sa mohol v obchode správne rozhodnúť.
Na obezitu detí majú veľký vplyv aj rodičia a viac voľnosti. Vyše polovica Slovákov nad 15 rokov má nadváhu Čítajte Je značenie potravín v obchodoch z technického hľadiska dostatočné? Alebo by výrazne pomohlo niečo ako už na politickej scéne spomínaný „potravinový semafor“?
Osobne si myslím, že značenie je dostatočné. Človek na ňom nájde všetko, čo potrebuje. Problémom je však nízka informovanosť spotrebiteľa a jeho vzdelanosť.
Tento problém je nutné riešiť už v rámci edukačného systému, vzdelávať žiakov na školách o výžive či vhodnom výbere potravín ale aj v čítaní etikiet. Tieto vedomosti sú kľúčové a z dlhodobého hľadiska im môžu značne skvalitniť, ba dokonca predĺžiť život.
Chápem zámer zjednodušeného značenia potravín, či už ide o Nutri-Score alebo o potravinový semafor. No osobne si myslím, že je to nie je úplne dotiahnutá myšlienka.
Oveľa dôležitejšia ja edukácia. Napríklad, niektorým potravinám by sa človek mohol začať úplne vyhýbať. Ale to tiež nie je riešenie, len ďalší extrém v stravovaní, kde človek môže vyradiť celé skupiny potravín.
Prehnaná kontrola a snaha o zdravú stravu zase môže vyústiť v orthorexiu, čo je porucha príjmu potravy spájaná s prehnanou kontrolou jedla a jedenia len zdravých potravín.
Ceny v autoškolách pôjdu ešte vyššie, môžu za to aj prehrešky z minulosti Čítajte Na ktoré zložky na etiketách potravín by sa mali v prvom rade zamerať?
Na balených potravinách sa určite oplatí sledovať zoznam ingrediencií. Tu sa možno zamerať na poradie zložiek. Či je práve hlavná surovina, ktorá tvorí podstatu výrobku na prvom mieste.
Ďalej si v zložení možno všimnúť použitie prídavných látok či prídavok cukru. V nutričnom zložení by nás mal určite zaujímať obsah celkovej energie, množstvo bielkovín, jednoduchých cukrov, množstvo nasýtených mastných kyselín alebo obsah soli.
Netreba však zabúdať, že máme aj nebalené potraviny, či už ide o čerstvé ovocie a zeleninu, mäso alebo pečivo. O nich by mal mať človek taktiež isté elementárne znalosti prečo a v akom množstve ich konzumovať.
Majú bežní Slováci na to, aby sa stravovali zdravo?
Určite áno. Ako vravím, hlavný problém vidím v nízkej vzdelanosti vo výžive a v potravinách. Ak by sme získali tieto základné znalosti už počas školských čias, bolo by to ideálnym riešením.
Za koľko eur si môže človek navariť kvalitnú stravu počas celého dňa (raňajky – obed – večera). Je zdravé stravovanie nutne drahé?
To je individuálna záležitosť každého človeka podľa toho, aké má potreby, ciele, chuťové preferencie a finančné možnosti.
Treba podotknúť, že zdravé stravovanie nie je nutne drahé a človek si môže vyskladať zdravý jedálniček za rozumnú cenu z bežne dostupných surovín.
Podvody a prepadnutia v uliciach môžu pribúdať, kriminalita odráža náš sociálny systém Čítajte Rád spomeniem aj možnosť kupovania privátnych značiek vo veľkých obchodných reťazcoch, napríklad Clever v Bille, Pikok/Pilos v LIDL, K-Classic v Kauflande a podobne. Tie sú často lacnejšie ako rôzne značkové výrobky, pritom sú nemenej kvalitné.
Často sa hovorí, že cukor je zabijak a že sladké je nezdravé. Na druhú stranu, napríklad o čokoláde sa vraví, že dodáva energiu a často ju jedávajú aj mladí pri učení. Ako nájsť tú hranicu medzi nezdravým a prospešným?
Cukor určite netreba démonizovať. Aj ten môže mať v rozumnom množstve svoje miesto v jedálničku. Netreba zabúdať, že cukor prirodzene obsahujú aj bežné potraviny ako sú ovocie či mliečne výrobky.
Problém, na ktorý narážate, je zvýšená konzumácia jednoduchého cukru, ktorý sa do potravín pridáva, aby boli chutnejšie. V tomto prípade je jeho obmedzenie na mieste.
Možno si zvoliť varianty so zníženým obsahom cukru alebo bez pridaného cukru. Všeobecne platí, že čím viac fyzickej aktivity človek za deň má, tým väčšie množstvo aj jednoduchých cukrov si môže dovoliť skonzumovať.
Kvalitná čokoláda môže byť považovaná za "zdravú" potravinu, ak má vysoký podiel kakaovej hmoty a kakaového masla, neobsahuje pridaný cukor alebo ho obsahuje v menšom množstve.
Ako som už spomínal, zdravé stravovanie nie je o extrémoch. Väčšinu stravy, napríklad 80 percent, by mali tvoriť základné, nespracované potraviny a zvyšných 20 percent možno vyplniť aj nie až tak "zdravými" potravinami.
Náročný boj o dva životy: Raritné ochorenie posunulo Katarínu na pokraj života a smrti Čítajte Schválne hovorím v úvodzovkách, lebo potraviny sa nedajú takto jednoducho rozdeliť medzi "zdravé" a "nezdravé". Otázkou teda je vždy celkové skonzumované množstvo.
Ako hodnotíte veľmi populárne výživové doplnky, napríklad rôzne druhy kolagénu? Sú fakt užitočné alebo je to skôr úmyselný a premyslený marketing?
Určite existujú doplnky, ktoré bežný človek extra nepotrebuje. Je však aj množstvo takých, ktoré vedia naše zdravie alebo fyzický výkon podporiť. Vždy záleží od potrieb, cieľov a preferencií daného človeka.
Kolagén patrí skôr k tým, ktorých účinnosť nie je až tak dobre vedecky podložená. Pokiaľ človek prijíma dostatok kvalitných bielkovín, klasický kolagén uňho nespraví žiadne zázraky.
Aké pozitíva má zdravá a pestrá strava v kombinácii so silovým tréningom? Na rozdiel od toho, keď človek, povedzme, že iba zdravo je ale necvičí, alebo naopak, ak iba cvičí ale nestravuje sa zdravo?
Určite je vhodné kombinovať zdravú stravu aj s nejakou fyzickou aktivitou. V ideálnom prípade by mal každý človek zaradiť nejakú formu silovej a aeróbnej aktivity. Vtedy možno najlepšie podporiť naše zdravie.
Odrazí sa to však aj na zlepšenej psychike, kognitívnom výkone, budeme mať oveľa nižšie riziko rozvoja civilizačných ochorení a v neposlednom rade budeme spokojnejší so svojím vzhľadom.
Ak človek robí iba jedno z toho, je to stále lepšie ako by nerobil nič. Ale práve spomínaná kombinácia je najviac efektívna, prináša najviac benefitov a najlepšie výsledky.
Ľudské telo bolo evolučne vyvinuté na každodenný pohyb, hoci nás dnešná doba priväzuje k displejom v kanceláriach či na gauče v obývačkách.
Rady od odborníka: 7 vecí, ktoré naštartujú náš imunitný systém (otázky a odpovede) Čítajte
Lekárka: Smrteľným kolapsom, aj u mladých a športovcov, sa dá aktívne predchádzať Čítajte
