NOVÉ ZÁMKY. Estónsko má jeden z najlepších a najprepracovanejších školských systémov na svete.
Krajina plánuje systematicky a učitelia berú svoje povolanie ako životný štýl.
Na vlastné oči sa o tom presvedčila aj Zuzana Peternai, riaditeľka Gymnázia Petra Pázmáňa s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch.
Cez program Erasmus +, v rámci ktorého majú učitelia možnosť vzdelávať sa v
Estónsko
Je najsevernejšou pobaltskou krajinou, na juhu susedí s Lotyšskom, na východe s Ruskom a na severe ju Fínsky záliv oddeľuje od Fínska.
Má iba 1,3 milióna obyvateľov, no jeden z najprepracovanejších školských systémov na svete.
zahraničí, navštívila Estónsko ešte tesne pred vypuknutím koronakrízy.
V hlavnom meste Tallinn, ktoré má niečo cez 400-tisíc obyvateľov, skúmala, prečo sa tamojšiemu školstvu tak darí.
Dôvodov a rozdielov v porovnaní so Slovenskom je podľa nej viacero.
Aký dojem na vás Estónsko zanechalo?
Najprv som si myslela, že to bude veľmi vyspelá krajina, ako sú škandinávske štáty a že možno budú mať kvôli tomu aj istý pocit nadradenosti. Vôbec to tak nebolo, mala som pocit, akoby som prišla domov.
Školy, ktoré som navštívila, sú veľmi dobre vybavené. Samozrejme, nájdu sa tam aj slabšie vybavené. No mentalita ľudí je veľmi podobná tej našej.
V čom sú najväčšie rozdiely v porovnaní so slovenským školstvom?
Keď som prišla na školenie, uvedomila som si, že systémovo sú úplne niekde inde. Formálne a na papieri sme si veľmi podobné krajiny. Prax je však rozdielna.
Napríklad, aj u nás máme školských asistentov. Môže ním byť aj nejaký učiteľ už pôsobiaci na škole, na čiastočný úväzok, ak má na to časový priestor. Na Slovensku to často býva najempatickejší učiteľ v škole. Proste robí prácu asistenta popri inej učiteľskej činnosti.
V Estónsku však majú priestor na to, aby sa školskí asistenti venovali výlučne svojej práci. Majú špeciálne vzdelanie a sú vycvičení na prácu s integrovanými deťmi. Majú vlastnú kanceláriu, deti o nich vedia a vedia, kedy majú pracovné hodiny.
Ďalším príkladom sú školské krúžky. Tie fungujú aj u nás, ale buď chcú rodičia, aby tam ich deti chodili, alebo učitelia majú svoje vlastné krúžky po vyučovaní.
Naopak, v Estónsku chcú chodiť na krúžky deti dobrovoľne. Stáva sa, že sú tam až do piatej-šiestej podvečer.
V krajine sa snažia vybudovať komplexné centrá, s knižnicou, športovým strediskom, umeleckou školou. Niektoré služby môže mimo vyučovacích hodín využívať aj verejnosť. Prioritne je to však všetko pre školákov.
Aké postavenie majú učitelia v Estónsku?
