ŠTÚROVO. Po dvoch pandemických rokoch sa do Štúrova cez víkend vrátil veľmi obľúbený jarmok Šimona a Júdu.
Na podujatí, ktoré pravidelne lákalo tisícky návštevníkov, sa predstavili remeselníci a predajcovia zo širokého okolia.
Od štvrtka do soboty sa popri stánkoch s gurmánskymi špecialitami predstavili na pódiu na pešej zóne aj hudobné skupiny, vrátane stredovekej hudby, komorných orchestrov či citarového súboru.
I keď jedlo na jarmokoch nikdy nepatrilo k najlacnejším, v ostatnom období ešte viac zdraželo. Ale to nielen v Štúrove. Jarmočníci zas prišli v posledných dvoch pandemických rokoch o značné príjmy.
Cigánska pečienka v žemli vyšla tento rok v Štúrove na sedem eur, posúch štyri eurá, lángoš s cesnakom na 2-2,50 eur a za klobásu s chlebom a prílohou si tu a tam treba pripraviť aj 15-20 eur, v závislosti od gramáže. Za deci burčiaku zaplatili ľudia od 1,5 do dvoch eur.
História štúrovského jarmoku sa začala písať v roku 1546 a viaže sa k osobám sv. Šimona a sv. Júdu.
Títo hlásali kresťanstvo v Egypte a Perzii a ako mučeníci v Perzii aj zomreli. Až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala štyri veľké krajinské jarmoky do roka.



