Jeho detským vzorom bol Brazílčan Ronaldo, ktorého stretnutia si púšťal na kazete. S Veľkým Zálužím doma počas sezóny a pol neprehral ani raz. Na rok si odskočil do Rakúska, kde v 14 dueloch skóroval deväťkrát. TOMÁŠ VERBÍR, ofenzívna opora Veľkého Kýru, si zahral v tretej i poslednej lige a v rozhovore nevylúčil návrat do vyšších súťaží.
Kde a kedy ste s futbalom začínali? Kto bol vaším prvým vzorom?
S futbalom som začal ako dvanásťročný chlapec na základnej škole. Ak sa nemýlim, svoj prvý súťažný zápas som odohral až v trinástich rokoch za klub FK Šintava. Keďže v tej dobe bol väčší záujem detí, nebolo nás 10 ako dnes, na tréning nás chodilo 20. Mladší a starší boli pomiešaní, keďže v klube neboli rozdelené kategórie. Mojím vzorom bol a vždy bude brazílsky futbalista Ronaldo Luís Nazário de Lima. Pamätám si ako včera, keď som sedel na koberci pred televízorom a sledoval som nahratý zápas z majstrovstiev na kazete.
Svojho času ste obliekali aj dres Slavoja Boleráz, vtedy ešte účastníka okresných súťaží. Dnes účinkuje vo štvrtej lige, kde na jeseň v prvých šiestich kolách nenašiel premožiteľa – sledujete jeho výsledky? Čo podľa vás stojí za vzostupom klubu?
Aby som bol úprimný, tieto súťaže sledujem už sporadicky. Kedysi som tým žil, vedel som výsledky druhého klubu, pretože som tam mal známych. Komunikovali sme či už o tréneroch, zápasoch alebo sme jeden druhého presviedčali, aby prestúpil k nám. Podľa mňa za vzostupom stoja hráči a vedenie klubu. Pre mňa ako hráča je vždy prvoradé vedieť, že klub, kam idem hrať, funguje tak ako má. Tento úspech podľa mňa patrí všetkým, ktorí stoja za futbalom a snažia sa ho robiť správne, a to bez rozdielu, či už je to prezident klubu, hráč alebo len fanúšik, ktorý povzbudí svojou priazňou.
Ako spomínate na ročník 2016/17, ktorý ste strávili vo Veľkom Záluží? V jarnej časti ste doma neprehrali ani raz...
Vo Veľkom Záluží som prežil krásne chvíle, na ktoré rád spomínam. Chalani, ktorí tam hrali a doteraz hrajú, milujú futbal. V spomienkach sa veľmi rád vraciam práve k tomuto klubu a k tej partii ľudí okolo. To, že sme neprehrali ani jeden domáci zápas bola určite veľká zásluha chalanov a trénera. Veď viete, ako sa hovorí: ,,Doma nesmiete stratiť ani bod, vonku môžete len prekvapiť.“
Ako sa zrodil váš prestup do rakúskeho SC Markgrafneusiedl? Ako sa mu darilo v čase, keď ste tam pôsobil?
Môj prestup do SC sa zrodil celkom jednoducho, ozval sa mi skaut cez jednu nemenovanú stránku, dal mi tri ponuky a zostávalo už len na mne, kam chcem ísť. Samozrejme, nebolo to ani zďaleka tak jednoduché. V SC som absolvoval záťažový a strelecký test, lekársku prehliadku, nebolo to ako u nás v nižšej súťaži. Môj osobný názor na tú sezónu je fajn, kolektív dobrý, vyhrávalo sa a aj prehrávalo, bolo to také vyrovnané. Čo ma ale tešilo viac, bolo, že som odohral 14 zápasov a dokázal som streliť 9 gólov.
Skúsenosti z tretej ligy ste zbierali v TJ Rovinka, kde ste v sezóne skórovali hneď osem ráz. Kto vás do tohto klubu priviedol? Zvažovali ste od tých čias návrat do vyšších súťaží?
Do klubu ma priviedol funkcionár a zároveň prezident klubu pán Omaník, veľmi príjemný pán. V tom období som mal za sebou veľmi vydarenú sezónu za FK Šintava. Zo začiatku bol pre mňa dosť veľký problém presadiť sa, keďže mužstvá boli takticky aj kondične na inej úrovni. Pre mňa to však bola sezóna, na ktorú nezabúdam, do futbalového života mi priniesla veľmi veľa, za čo ďakujem. S myšlienkou ísť hrať znovu vyššiu súťaž som sa pohrával už veľakrát. Tento rok som dokonca zvažoval ponuku, aby som sa do TJ Rovinka vrátil. Vyššiu súťaž chce ísť, samozrejme, hrať každý futbalista, preto túto možnosť stále nevylučujem.
Na druhej strane ste si vyskúšali aj tretiu triedu, kde ste Sokolu Trstín pomohli ku bronzovej priečke. Prečo ste po roku a pol v klube skončili?
Do Trstínu som sa dostal náhodne. Keďže som tam dva roky býval a štadión som mal hneď za záhradou, nebolo divu, že som sa veľakrát stretol s hráčmi, keď som tam behal kvôli kondičke. Prišla zima, chalani ma oslovili na zimnú ligu a už som patril k nim. Futbal ale často sprevádzajú aj zranenia a jedno neobišlo ani mňa. V tom čase som sa aj presťahoval naspäť a tak sa naše cesty rozišli.
Ste pomerne často skórujúcim hráčom. Na ktorom poste sa v zápasoch cítite najlepšie? Vyskúšali ste si už aj iné pozície?
Skórujem práve vďaka spoluhráčom, bez nich to nejde. Najlepšie sa mi hrá ako voľnému hráčovi na hrote. Ideálne je, ak nemám vedľa seba žiadneho obrancu - veď ktorý útočník chce, aby ho niekto bránil? Najradšej hrám útočníka, no môj vyslovený post to asi nie je. Veľmi veľa ráz sa stalo, že som hral aj, ľavého i pravého záložníka a dokonca aj v strede. Jednoducho povedané, ak tréner povie, že budem hrať kraj obrany, skloním hlavu a budem hrať tam.
Kto vás inšpiroval ku prestupu do Veľkého Kýru? Aké ciele má v sezóne tím, ktorý zatiaľ prehral iba raz?
Do Kýru ma priviedol prezident klubu ešte minulý rok v septembri. Je pravdou, že po zimnej prestávke som ich opustil, ale taktiež som im povedal, že sa rád vrátim, a tak som tento rok v FC zase. Myslím si, že v klube vyslovený cieľ zatiaľ nemáme, chceme hrať futbal a mať najlepšie výsledky. Áno, je pravdou, že jediná prehra nás momentálne bolí a mohli sme mať prvenstvo v tabuľke, pretože zápas sme vyhrávali už v desiatej minúte 0:1 a mohli sme ho úspešne zvládnuť. Veľkou škodou sa nám stalo vylúčenie hráča, ktoré bolo podľa mňa moc prísne. Ale taký je šport, rozhodca zákrok posúdil a už nemôžeme plakať nad rozliatym mliekom. Ak by som mal osobne vyjadriť cieľ za klub, chcel by som, aby sme dokončili sezónu na čo najlepšom mieste a ak nie, tak mne osobne bude stačiť postup.
