Uplynulé mesiace boli pre učiteľov nielen čas oddychu, ale aj bilancovania. O tom, aký bol minulý školský rok sme sa porozprávali s Ruženou Baloghovou, ktorá učí spev na Základnej umeleckej škole v Hurbanove a na Základnej umeleckej škole v Komárne.
Ako hodnotíte uplynulý školský rok? Aký bol v porovnaní s inými, čím bol výnimočný?
Môžeme bilancovať tri výrazné obdobia. Pred pandémiou - kedy bol bohatý hudobný a kultúrny život, vďaka čomu mohli žiaci a mladí umelci rásť nie len vedomostne a technicky, ale mali nespočetné príležitosti získavania zručností v umeleckom prejave pred verejnosťou.
Počas pandémie - kedy boli spoločenské a kultúrne podujatia úplne znemožnené a umelecký svet sa musel preniesť výlučne do online priestoru.

No a keď sa konečne obnovila možnosť organizovania koncertov a divadelných predstavení, žiaci sa mohli vrátiť na pódiá, znova získavať pódiovú rutinu, zúčastňovať sa súťaží prezenčne a užívať si radosť z účinkovania pred živým a vždy vďačným publikom.
Pre mňa bolo toto obdobie výnimočné v tom, že práve v tomto školskom roku vedenie oboch základných umeleckých škôl, na ktorých pôsobím ako učiteľka spevu, ma nominovalo za Pedagóga roka - ocenenie primátorom mesta z príležitosti Dňa učiteľov, Komárno i Hurbanovo.
Na záver školského roka mi bol udelený aj čestný diplom za mentorovanie úspešných žiakov od Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku.
Aké úspechy dosiahli vaši žiaci?
Moji žiaci úspešne účinkovali na rôznych podujatiach svojej školy a kultúrnych akciách v okrese Komárno. Pôsobili aj v hudobno-dramatických predstaveniach Dramaťáku a Gimisz.
Radosť mi prinášali ich celoštátne ocenenia, víťazstvá v kategóriách, laureáti, mimoriadne ceny za interpretácie skladieb napríklad v Bratislave na Celoštátnej speváckej súťaži Miloša Ruppeldta, prvenstvo v Celoštátnej súťaži v sólovom speve Petra Dvorského v Košiciach aj iné.
Niektorí študenti už ukončili, iní ešte študujú na umeleckých školách, konzervatóriách, na vysokých školách doma i v zahraničí.
Účinkovali v hlavných rolách v muzikáloch v divadle Madácha a v Operetnom divadle v Budapešti, v divadle Jászai Mari v Tatabáni ale aj na domácej hudobnej scéne v Jókaiho divadle v Komárne.
Aké boli vaše skúsenosti s online vyučovaním?
Toto obdobie bolo nesmierne náročné kvôli absencii kontaktu so žiakmi. Museli sme zavádzať nové postupy a metódy a maximálne využívať svoje digitálne zručnosti.
Od študentov sme očakávali väčšiu samostatnosť, ale musím ich pochváliť. Všetci žiaci sa pravidelne zúčastňovali online hodín, boli kreatívni, niektorí boli ochotní pracovať aj nad rámec vyučovania, doma s rodičmi nahrávali videá na online súťaže či castingy.

K udržaniu pútavosti vyučovania som zvolila trošku slobodnejší výber piesní žiakmi. Boli to hodiny práce, ktoré priniesli úspechy na online súťažiach.
Žiaci získali popredné ocenenia na online celoštátnych speváckych súťažiach "Pink Song", "Modrý svet očami umenia", na medzinárodných súťažiach "Hlas Česka, Slezska a Moravy", "The Song" a "World Art Games" a aj ocenenia v kategóriách vlastnej tvorby.
Ako ste sa dostali k spevu? Bolo to už v detstve?
Áno, spievala som od útleho detstva. Spev sa prirodzene stal mojím koníčkom, ale aj útočiskom. Spevom som sa radovala a piesňami som sa i utešovala, keď som bola smutná (úsmev).
Bola som sólistkou v Detskom speváckom zbore pri Základnej škole v Kolárove pod vedením Žofie Nagyovej. Práve na jej popud ma rodičia prihlásili do základnej umeleckej školy, tu boli moje prvé sólové vystúpenia a súťaže.

Vyštudovala som Štátne konzervatórium v Bratislave - operný spev, neskôr Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre - učiteľstvo hudobného umenia so zameraním na klasický spev.
Učiť som začala už počas štúdia na konzervatóriu, a odvtedy neustále, okrem materských dovoleniek. Celý život si uvedomujem, akou úžasnou výsadou je, že moje hobby sa mohlo stať mojou profesiou a poslaním. Svoj odborný rozhľad sa snažím neustále obohacovať účasťou na rôznych majstrovských kurzoch a seminároch a je mi cťou, že som mohla i sama takéto kurzy organizovať.
Čo robíte vo svojom voľnom čase, ako relaxujete?
Prioritou je moja rodina, mám dve skvelé a nadané deti, Evku a Tibora. Vo voľnom čase čítam, chodím na koncerty, od jari do neskorej jesene bicyklujem a milujem pobyt v prírode. Moje obľúbené operné obdobie je romantizmus, Puccini, Mascagni, Verdi.
Ale rada si vypočujem si aj muzikály a ľubozvučnejšiu populárnu hudbu.
Spieval niekto v rodine profesionálne, mali ste doma blízko k hudbe?
Nie, profesionálne sa spevu nikto nevenoval, avšak starý otec mal prekrásny hlas, ktorý sa na rodinných oslavách nádherne vynímal. Som si istá, že môj talent je vzácnym dedičstvom po ňom (úsmev).

Autor: Angelika Holomáňová