V porovnaní s vyspelým zahraničím nízke platy, odkazy a urážky medzi politikmi cez sociálne médiá, čas od času aj navonok prejavená nespokojnosť bežných ľudí, zvyčajne odbitá ďalšími sľubmi. Aká je slovenská politika a spoločnosť a je na Slovensku ľahké vládnuť?
"Žijeme v mimoriadne turbulentnej dobe, kedy by sme vzhľadom na domácu ale i zahraničnú politiku mali zvyšovať svoje nároky na kvalitu politického diskurzu.
Zamerať sa nie len na jednoduchšie, často účelové opatrenia v zmysle jednoduchých krokov, ale na vízie a hodnoty, ktoré sa z diskurzu takmer vytratili a ktoré chceme ako spoločnosť nasledovať. Ktorým chceme veriť, a na základe ich dodržiavania aj hodnotiť politikov," hovorí Jakub Švec, politológ, filozof, vysokoškolský pedagóg z Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity, zároveň politický analytik špecializujúci sa na vnútropolitické dianie a politickú filozofiu.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Prečo sú masové protesty na Slovensku skôr výnimkou.
- Je dnešná politická situácia odrazom toho, že odbory na Slovensku nefungujú ako napr. v niektorých západných krajinách Európy?
- Alebo je situácia na Slovensku výsledkom nedostatočnej konkurencie na politickom poli?
- Žijeme dobu videodemokracie a depolitizácie. Čo to znamená?
- K čomu slúži videodemokracia ako hra politikov?
- Čo je zároveň paradoxom tohto stavu?
- Prečo na Slovensku ľudia, v porovnaní napríklad s Francúzskom, Talianskom či Gréckom, relatívne málo protestujú?
- Prečo sú stále relatívne veľké rozdiely, napríklad v platoch na podobných pozíciách na Slovensku a v západnej Európe?
- Je bežný slovenský "človek milión" menej náročnejší, než taký istý človek v zahraničí?
V nasledujúcom rozhovore zhodnotil stav slovenskej politiky, politickej kultúry a jej vplyv na bežných ľudí.
Napriek tomu, že ľudia svoje nespokojné názory prezentujú (hlavne na internete alebo medzi sebou), organizované masové protesty sú skôr výnimkou. Je to tým, že Slovensko je malá krajina?
Otázku vzťahu medzi veľkosťou štátu a udržateľnosťou moci sa zaoberali už antickí klasici ako Platón a Aristoteles, či neskôr známy Machiavelli. Tí tvrdili, že pre upevnenie si moci je lepšie panovať menšiemu počtu obyvateľov a štátu s menšou rozlohou.
Malá rozloha štátu má svoje pozitíva aj negatíva. Na jednej strane môžete produkovať kontaktnejšiu regionálnu politiku a kampaň. Na strane druhej, pokiaľ sa dopustíte politicky zlých rozhodnutí alebo škandálov, strácate rýchlo popularitu u veľkej časti populácie. Veľkosť krajiny nemá v prípade Slovenska dominantný vplyv pre získanie moci.
Je to aj tým, že odbory na Slovensku nefungujú ako napr. v niektorých západných krajinách Európy?
Fungovanie a veľkosť odborov je jedným z mnohých ukazovateľov, v ktorom výrazne zaostávame za západnou Európou. Nejde pritom len o ich množstvo, ale aj o podiel zamestnancov v nich z celkového koláča.

Letargiu potvrdzujúcu tento stav sme mohli vidieť nedávno počas zvažovania zahájenia generálneho štrajku, kde sa uvažovalo nad rôznymi jednohodinovými „generálnymi štrajkami“, no odbory si neboli isté podporou a úspešnosťou akcie.
A tak prichádzali neisté vyjadrenia odborárov, namiesto asertívneho kolektívneho vystúpenia.
Je tiež pravdou, že náš životný priestor stále obsahuje prvky tzv. „karpatského kapitalizmu“ ako je obchádzanie sociálnych práv, nekalá podnikateľská činnosť, neplnenie si záväzkov voči partnerom a zamestnancom. Napriek miznúcim tendenciám tohto prístupu sú jeho fragmenty stále prítomné.
Je situácia na Slovensku výsledkom nedostatočnej konkurencie na politickom poli? Nemyslím pritom počtom politických strán, ale skôr "kvalitou" politikov?