Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo na Slovensko už 305 421 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca 61 692 z nich. Mnohí odídenci nevedia, kam pôjdu ďalej. V prvom rade hľadajú bezpečie. Tí, ktorí na Slovensku ostávajú sa potrebujú postupne začleniť do spoločnosti.
S integráciou cudzincov je to na Slovensku dlhodobo ťažké. Nie sú na ňu vytvorené ideálne podmienky, na čo poukazuje aj Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Spýtali sme sa jej na to, ako by taká integrácia mala vyzerať ale aj v čom má Slovensko v tejto súvislosti veľké rezervy.
Ako bude podľa vás prebiehať resp. už prebieha integrácia utečencov z Ukrajiny do slovenskej spoločnosti?
Myslím, že to bude pomerne komplikované. Z našich prieskumov sme zistili, že na Slovensku chýba akákoľvek podpora integračných nástrojov pre samosprávy. Práve v mestách a obciach bude integrácia prebiehať, keďže tam budú utečenci žiť.
Integrácia by mala prebiehať na lokálnej úrovni ale s veľkou podporou štátu. Zatiaľ to u nás pomerne dosť zlyhávalo.
Potom záleží aj na aktivite samospráv, mimovládnych organizácií, cirkvi. Bolo by dobré, aby sa všetky zapojené inštitúcie koordinovali. To sme navrhovali ešte pred touto vojnou.

Ešte pred vojnou na Ukrajine, no už v dobe, keď na Slovensku žilo 150-tisíc cudzincov, nám chýbali dostatočne vytvorené podmienky. Samosprávy nevedeli, koľko majú cudzincov, nedostávali dobré dáta, nepoznali potreby týchto ľudí. Chýbali sociálne služby i podpora vzdelávania pre deti.
Po vypuknutí vojny sa táto situácia zo dňa na deň ešte zintenzívnila. Zisťujeme, že na to takmer nikto nie je dostatočne pripravený.
Integrácia prebieha v dvoch fázach. Prvá sa dotýka úplne základných potrieb. Kde budú utečenci spať, čo budú jesť, aké budú mať oblečenie. Potom sa ukáže, že mnohí z utečencov tu zostanú, hľadajú si prácu, sú medzi nimi zdravotne znevýhodnení ľudia, seniori. Deti začínajú chodiť do školy. Všetci potrebujú nejaké služby. To treba nastaviť.

Čo sa v tomto smere očakáva od politikov?
Pozitívne je, že solidaritu s Ukrajincami podporili. Dôležité je, aby to tak ostalo.
“Keď bola utečenecká kríza v roku 2015, postavili sa politici proti ľuďom utekajúcim pred vojnou a obrátili proti nim aj verejnosť.
„
Treba, aby prijali opatrenia, ktoré utečencom umožnia zapojiť sa do spoločnosti.
No najdôležitejšie je, aby politici nezačali stavať proti sebe Slovákov a utečencov. U niektorých opozičných politikov už vidieť takéto správanie. Potom prichádzajú otázky, ako "Prečo pomáhame utečencom a nepomáhame Slovákom?". To môže byť medzi obyvateľmi zdrojom veľkého napätia.
Spomínali ste, že ste navrhovali, aby inštitúcie pomáhajúce cudzincom koordinovali svoje činnosti...
Navrhovali sme, no nestalo sa. Na Slovensku sa veci riešia, až keď horia.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Čo bude na Slovensku predstavovať výzvu pre samotných utečencov z Ukrajiny?
- Dá sa súčasná utečenecká vlna z Ukrajiny porovnať s tými z Blízkeho východu alebo Afriky?
- Aké sú medzi nimi rozdiely, okrem toho kultúrneho?
- Prečo si Slováci vytvárajú názor, že ide o ekonomických migrantov a že celkovo neradi prijímajú cudzincov?
- Dá sa postoj Slovákov v nejakom časovom horizonte zmeniť? A ako?
- Prečo sú Slováci etnocentrický národ?
- V čom by sme mali byť opatrní práve pri integrácii ich detí?
- Prečo sú niektorí Slováci frustrovaní z toho, že utečenci z Ukrajiny „dostanú zadarmo“ dočasné ubytovanie, prípadne stravu alebo prácu? Závidia im?
- Ako môžu nenávistné komentáre vplývať na samotných utečencov?
- Pretrvá vlna solidárnosti zo strany Slovákov aj naďalej? Alebo opadne a pôjde do zabudnutia?
To je dlhodobý problém. Argumentovali sme tým, že treba sa pripraviť na narastajúci počet cudzincov pripravovať postupne. Bez ohľadu na vojnu na Ukrajine sa dá predpokladať, že počet cudzincov stúpne.