NOVÉ ZÁMKY. „Začal som tam pracovať, keď som mal 12 rokov. Robil som všetko, čo prišlo. Zamestnali ma preto, lebo mne mohli platiť menej ako dospelým. Pracoval som denne 12 až 14 hodín. Nikdy som nevedel, koľko zarobím. Ani som sa na to nesmel pýtať. Pamätám si, že spočiatku mi dali 30 grajciarov na deň. Jeden trojkilový chlieb stál 18 grajciarov, pivo 8 grajciarov. V dielňach bolo stále mokro. V roku 1904, pred Vianocami, som išiel z fabriky domov až večer. Šaty som mal premočené. Kým som prišiel domov, zamrzli na mne,“ znie úryvok spomienok súdruha Hlavačku.
Každý sa už tešil na čapované pivo, niektorí štamgasti sa už, žiaľ, nevrátili Čítajte V roku 1960 ho zverejnil autorský kolektív Stano – Major – Forró v diele Z kože a ocele. Opisuje v ňom históriu továrne na spracovanie koží, ktorá v Nových Zámkoch fungovala od roku 1900.
Pohľad do 120-ročnej histórie
„Do kontinuálneho vývoja mesta v priebehu 20. storočia zasahovali politické zmeny, ktoré zanechali dlhodobé stopy na vzhľade mesta, zatiaľ čo vojnové udalosti si vybrali svoju daň v podobe zničenia mnohých významných objektov v centre mesta,“ povedal Pavol Rusnák z Múzea Jána Thaina.
V článku sa dočítate aj:
- Prečo mali Novozámčania obavy zo stavby železnice.
- Aká fabrika v meste bola jednou z prvých väčších priemyselných lastovičiek.
- Pozrite si aj fotogalériu Ako sa Nové Zámky menili v čase.
- Ako zmenilo charakter mesta bombardovanie a výstavba panelákových sídlisk.
- Kedy nastal najväčší boom vo výstavbe.
