Nebýva v dnešnom futbale zvykom, aby hráči zotrvali v jednom klube príliš dlho. Výnimkou je brankár treťoligových Veľkých Ludiniec Daniel Benkó, ktorý stráži svätyňu TJ Družstevník už jedenásty rok. Aj o tom, ako prežíva tridsaťšesťročný brankár z Dvorov nad Žitavou dni bez futbalu, nám porozprával v rozhovore.
Pamätáš si ešte na svoj prestup do Veľkých Ludiniec ?
Samozrejme, aj keď to nebolo práve včera. V júli roku 2010 som dostal ponuku od manažéra klubu pána Urbana. V tom čase som prišiel z Novej Bane pomôcť svojim rodným Dvorom. Ponuku som prijal, čo do dnešného dňa neľutujem. Bolo to z mojej strany ako sa ukázalo veľmi dobré rozhodnutie.
Čomu to pripisuješ, že si zostal tak dlho verný jednému klubu?
Predovšetkým tomu, že som sa dostal do skvelej partie, medzi vynikajúcich ľudí, ktorí vo Veľkých Ludinciach futbal robia. Mal som šťastie na trénerov ako aj na spoluhráčov, s ktorými som si vždy rozumel. Poznamenal by som, že vo Veľkých Ludinciach sa nehrá a ani nechytá ľahko. Ihrisko je tu v akejsi jame, čo mnohým hráčom trocha vadí. Ja som sa s tým vysporiadal, až taký negatívny vplyv na moje výkony to nikdy nemalo.
Počas tých rokov sa vo vašom tíme vymenilo veľa hráčov. Ktoré mužstvo bolo podľa teba najlepšie?
Dozaista to bolo mužstvo z roku 2016, keď sme v Slovnaft Cupe vyradili aj Senicu a zastavil nás až bratislavský Slovan. Vtedy za nás hral levický rodák Michal Kubala, ktorý hrával našu najvyššiu súťaž v Slovane, Petržalke i Trenčíne. Ten nás dokázal neskutočne motivovať. Pred pohárovým zápasom so Senicou nám v šatni povedal: “Aj toto sú len chalani z mäsa a kostí, dajú sa poraziť.“ Boli sme po jeho slovách neskutočne namotivovaní a dokázali sme to. Po výsledku 1:1 sme zvíťazili na pokutové kopy. Prvú penaltu som chytil a Mišo dal poslednú, rozhodujúcu.
Ako sa dívaš na neúplnú jesennú časť z pohľadu svojho mužstva?
Naša bilancia po jeseni nie je lichotivá. Sme na 13. mieste tabuľky s 9 bodmi pri nevšednom skóre 6:11. Obrana pracovala veľmi dobre, viac gólov sme dostali iba v Beluši a to 4. Šesť strelených gólov je však veľmi málo, pričom sme ten prvý dali až v šiestom kole. Určite by sa nám zišiel jeden výborný útočník, ale musíme variť iba z toho, čo v kuchyni máme. Ideme však ďalej, nevzdávame sa. Mrzí ma posledný zápas s Kalnou, ktorý sme prehrali v závere. Je treba však povedať, že súper bol lepší a jeho záverečný tlak sme bohužiaľ neustáli.
Určite sleduješ aj tých najlepších svetových brankárov. Aký je dnes trend chytania?
Brankári dnes musia veľmi veľa pracovať nohami. Hovorí sa, že brankár je ďalším obrancom mužstva. V tomto smere sa mi najviac páčia nemeckí brankári Manuel Neuer a Andre Ter Stegen. Brankársky post je veľmi náročný a niekedy aj nevďačný. Chybu brankára už nedokáže nikto napraviť, väčšinou má fatálne následky. Futbalové lopty sú dnes veľmi rýchle, nechytajú sa ľahko. Sú aj také zápasy, keď si gólman iba dva- tri krát siahne na loptu. Musí však byť celý zápas maximálne koncentrovaný, lebo aj z absolútne nevinnej akcie môže padnúť gól.
Ako prežívaš tieto dni bez futbalu?
Musím povedať, že veľmi ťažko. Aj ja som bohužiaľ ochorel na COVID a mal som niekoľko dní vysoké horúčky. Dnes je to už lepšie. Chýbajú mi tréningy, zápasy a celá futbalová rodina, ktorej som už roky súčasťou. Ešte šťastie, že sa zápasy najlepších svetových líg hrajú a dajú sa pozerať v televízii, pričom si veľmi rád pozriem aj lyžovanie, ktoré ma veľmi baví, aj keď sám nelyžujem.
Máš ešte nejaký futbalový sen?
Áno, chcel by som si niekedy zahrať v jednom mužstve s bratom Tomášom, ktorý dnes strieľa góly za štvrtoligový Bešeňov. Či by to bolo v Ludinciach, Bešeňove, ale bo niekde inde, na tom mi až tak nezáleží.⋌
⋌
