Svoje prvé súťažné vystúpenie premenila na bronz

FOTOGALÉRIA LAURAH:

LAURAH (9 fotografií)

Španielske letovisko Santa Susanna hostilo v dňoch 5. .- 9. novembra majstrovstvá sveta v kulturistike a fitness federácie IFBB. Na tomto šampionáte absolvovala svoju veľkú premiéru v kategórii bodyfitness do 158 cm Laura Hačková, ktorá pochádza z Černíka, ale študuje, pracuje a trénuje v Nitre. Dostala sa do finále a obsadila 6. miesto z 10 žien.
„Súťažím tri roky, bola to moja len piata súťaž celkovo a prvá medzinárodná. Súperky boli veľmi kvalitné, takže ja ešte mám na čom makať. Z postupu do finále mám veľkú radosť,“ vyjadrila sa zverenkyňa trénera Miloša Šnajdra, ktorá reprezentuje nitriansky IvetFit. Po návrate zo Španielska sme sa s Laurou porozprávali.

Ako a kedy ste sa dostali k tomuto šport? Pamätáte sa na moment, keď ste prvýkrát vystúpili na súťažné pódium?
Cvičiť v posilňovni som začala v roku 2015. Mala som vtedy ťažšie obdobie a potrebovala som niečo, kde vyvetrám hlavu. Postupne ma to bavilo stále viac a viac, začala som sledovať naše fitnesky a nejak si vzala do hlavy, že by som si chcela takú súťaž vyskúšať.
Po asi dvoch rokoch som teda začala hľadať trénera, ktorý by mi pomohol v príprave. Po pár zlých pokusoch sa mi podarilo dostať k Milošovi Šnajdrovi, ktorý vo mne videl potenciál a začali sme naplno makať. Prvý krát som sa na súťažné pódium postavila na jeseň v roku 2018 pod hlavičkou IFBB a hneď sa mi podarilo vybojovať bronz, čo som vôbec nečakala . Bol to úžasný pocit.

Pracujete, študujete a trénujete v Nitre. Nie je to pre dievča z Černíka príliš náročné?
Hahaha..., tak to áno. Je to niekedy veľmi náročné a častokrát meliem z posledného, no nesťažujem sa (iba občas :D ). Niekedy je to naozaj vyčerpávajúce všetko stíhať. Keď sa stretne naraz príprava na súťaže so skúškovým obdobím a popri tom stíhať ešte aj trénovať s klientmi, je poriadny záťah. Tento šport ma však naučil veľkej trpezlivosti a disciplíne. Viem, že tvrdá drina sa vypláca a tak vždy len zatnem zuby a vydržím.

Ako dlho ste sa na túto súťaž pripravovali? Mali ste problémy zapríčinené koronou?
Príprava na súťaž je vždy veľmi dlhá a náročná. Na jesennú sezónu som sa začala pripravovať koncom júla, vtedy som však ešte o nejakej účasti na majstrovstvách sveta ani len nesnívala. Chcela som ísť na naše domáce súťaže, ktoré sa mali konať v októbri. Aktuálna situácia v súvislosti s koronou aj nám prinášala ranu za ranou. Držať prísnu diétu, makať do posledných síl na tréningoch a byť v neistote každý deň, či vôbec nejaká súťaž bude, je naozaj najmä na psychiku veľmi náročné. Už sa nám stalo na jar, že mesiace driny a nie malé finančné náklady, šli zo dňa na deň do koša. Sme však športovci a tak vydržíme až do konca.
Prvú súťaž nám zrušili štyri dni pred jej začiatkom. Nebolo nám do smiechu, ale pokračovali sme a dúfali, že aspoň ostatné plánované podujatia sa uskutočnia. Potom prišla ďalšia rana a zrušili sa nakoniec všetky. Výjazdy do zahraničia našťastie nie a tak som dostala možnosť vycestovať do krásneho Španielska a reprezentovať Slovensko na MS.
So zatvorenými „fitkami“ to teda naozaj nebola sranda. Našťastie mám okolo seba skvelých ľudí, ktorí mi pomohli s požičaním vybavenia a mohla som tak v príprave pokračovať aspoň v domácich podmienkach. Po psychickej stránke to bola asi najťažšia príprava zo všetkých, ale stálo to zato vydržať. Splnila som si tak ďalší sen a z majstrovstiev sveta si odniesla krásne šieste miesto.

Priblížte nám atmosféru a priebeh súťaže v Santa Suzanne. Za akých opatrení sa uskutočnila a že sa vôbec kvôli korone uskutočnila. Nemali ste problém s vycestovaním?
S vycestovaním problém nebol. Mali sme menšie opletačky s rôznymi dotazníkmi a testami, ale inak to šlo veľmi hladko. Podujatie prebiehalo tiež bez problémov. Samozrejme bezpečnosť bola prvoradá, všade sa merala teplota, nosili sme rúška, dezinfikovali ruky atď. Do haly, kde súťaž prebiehala, nás vozili po menších skupinách podľa času, kedy mala nastúpiť naša kategória.
V celej hale sa dodržiavali rozostupy dokonca aj na pódiu sme mali presne vyznačené miesta a na všetko dohliadali pódiový rozhodcovia. Naozaj klobúk dolu, ako krásne to organizačný tím zvládol.

Ako si predstavujete svoju budúcnosť v tomto športe, blízku aj vzdialenejšiu?
Momentálne pre mňa súťažná sezóna skončila. Prvý krát som sa zúčastnila medzinárodnej súťaže a mala možnosť si uvedomiť, o koľko sú súperky na tejto úrovni lepšie. Prechádzam tak do tzv. „objemovky“, aby som zasa nabrala nejaké tie svaly, zlepšila proporcie, natrénovala poriadne pózing, pódiovú prezentáciu a mohla tak o rok dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Chce to ešte veľa času a tvrdej driny, ale milujem tento šport každým dňom viac. A čo sa vzdialenejšej budúcnosti týka, chcem sa samozrejme stále zlepšovať. Zúčastniť sa majstrovstiev Európy, či niektorej z veľmi prestížnych súťaží, akou je napríklad Arnold Classic, či Diamond cupy.... Hlavne byť lepšia a snáď medailovo úspešná aj na medzinárodných súťažiach, bude to však chcieť ešte veľa času a trpezlivosti .