Futbalisti TJ Imeľ začali svoj premiérový súťažný ročník v III. lige. Postupne si na vyššiu súťaž zvykajú, žiaľ svoje domáce zápasy musia zatiaľ hrať u susedov v Nesvadoch.
Mužstvo TJ Imeľ, ktoré si vybojovalo v sezóne 2019/2020 účasť v III. lige – Západ. (zdroj: TJ)Po sérii vydarených sezón sa dočkali postupu
Jedným z nováčikov III. ligy – Západ v novom ročníku 2020/2021 sú futbalisti TJ Imeľ. Neveľká obec s niečo vyše 2.000 obyvateľmi je právom hrdá na svojich futbalistov, ktorí postupom do dá sa povedať najvyššej amatérskej súťaže u nás, do určitej miery prepísali históriu. Žlto – červení patrili počas uplynulých štyroch sezón medzi absolútnu špičku IV. ligy – Juhovýchod, takže ich postup o súťaž vyššie nemožno považovať za náhodný. Kostru mužstva tvorí aj dnes silný ročník 1990, ktorý postupne dozrel.
„Už v sezóne 2016/2017 sme si postavili latku pomerne vysoko a pod vedením trénera Artúra Polgára skončili štvrtí,“ hovorí prezident klubu Michal Bacigál. „Tréner Polgár nás potom z dôvodu pracovných povinností opustil. Na post hlavného trénera sa nám podarilo angažovať bývalého hráča našej najvyššej súťaže Róberta Ježa mladšieho, ktorý dal dokopy vynikajúco fungujúci kolektív, s ktorým skončil na druhom resp. treťom mieste. Mužstvo hralo útočný, pre divákov atraktívny futbal a strieľalo aj góly.“
Súťažný ročných 2019/2020 bol z dôvodu pandémie koronavírusu po prvom jarnom kole zrušený. Imeľčania po šestnástich odohraných zápasoch figurovali na prvom mieste tabuľky s deväťbodovým náskokom pred druhými Vlčanmi. Ťahali úctyhodnú sériu desiatich majstrovských zápasov bez prehry. Ročník však bol kompetentnými orgánmi zrušený a nevyhlásili ani majstra. Tým pádom bola nejasnou aj otázka postupujúceho. Pri zostavovaní líg pred novým súťažným ročníkom 2020/2021 však Imeľčania dostali od Západoslovenského futbalového zväzu možnosť účinkovať v tretej lige, ktorú aj využili.
Tretia liga má podľa trénera vysokú kvalitu
„Bola to pre nás veľká výzva. Aj keď sme mali trocha obavy, nezľakli sme sa jej,“ konštatuje súčasný kormidelník nováčika Milan Pavlovič. „Tretia liga je akousi výkladnou skriňou amatérskeho futbalu a môžem len potvrdiť, že má vysokú kvalitu. Nájdeme v nej bývalých ligových hráčov ako aj perspektívnych mladíkov, o ktorých určite budeme počuť aj vo vrcholovom futbale. Mužstvá ako Myjava, Malženice či Beluša sú zárukou kvality a som veľmi rád, že moji hráči si môžu zmerať sily s tými najlepšími na amatérskej úrovni. Všetci v klube sme vedeli, že to nebude vôbec jednoduché, že každý jeden zápas bude náročný fyzicky, takticky a rozhodovať budú maličkosti,“ dodáva tréner. Pred začiatkom sezóny tak fanúšikovia futbalu v Imeli netrpezlivo očakávali, ako sa mužstvo dokáže etablovať vo vyššej súťaži a ako sa dokáže vyrovnať s vyššou kvalitou.
Po rozpačitom úvode prišlo zlepšenie aj víťazstvá
„Úvod súťaže bol taký nováčikovský. Po 6. kole sme mali dva body, ale postupne si chalani zvykli na rýchlosť súťaže, začali byť koncentrovanejší počas celého zápasu. V posledných štyroch kolách sme získali osem bodov a z prvého víťazstva sme sa tešili v derby zápase v Nových Zámkoch. Ďalšiu výhru sme uhrali doma s Malženicami, ktoré poznám detailne a považujem ich za top mužstvo súťaže. Takže doposiaľ je spokojnosť, ale vysvedčenie dostaneme až na konci súťaže,“analyzoval Milan Pavlovič.
Ťažko sa rodili prvé víťazstvá, ale po dvoch remízach v Kalnej a doma proti silnej Považskej Bystrici to napokon prišlo práve v Nových Zámkoch. Tri body z horúcej pôdy potom potvrdili Imeľčania v domácom zápase proti lídrovi tabuľky z Malženíc.
„V letnej príprave sme s Novými Zámkami prehrali a vtedy som povedal, že takto ľahko im v súťaži určite body nedáme. V Zámkoch to bol derby zápas ako sa patrí. Aj sa červenalo na oboch stranách, dráma až do konca, len škoda, že sa hralo bez divákov. Na ťažkom teréne to bolo dosť bojovné, domáci mali hlavne v prvom polčase viac šancí, ale v druhom zasa my. Malženice je mužstvo, ktoré má sponzora futbalového fanatika. Tak ako som spomínal, hrajú tam špičkoví hráči a ja som dokázal prehovoriť mojich chalanov, že dokážu uhrať body aj s nimi. Ťažký zápas to bol do poslednej minúty, chytili sme sa štandardkou, podržal nás brankár Balogh a musím povedať, že sme mali aj šťastie pri ofenzívnej sile súpera. Jediné, čo ma mrzí je, že sme si tie víťazstvá nemohli užiť spoločne s fanúšikmi. Náš štadión prechádza totiž rekonštrukciou a tak svoje domáce zápasy hrávame v susedných Nesvadoch,“ hodnotí tréner Pavlovič.
Nútená pauza prišla veľmi nevhod
Do priebehu súťaže prehovorila pandémia práve po víťaznom zápase Imeľčanov s Malženicami. Mužstvo bolo na víťaznej vlne a určite aj z toho dôvodu prišla nútená pauza nevhod.
„Áno, lebo športová forma nám gradovala. Postupne sme odstránili chybičky, oťukali sme sa v súťaži. Peknou šnúrou nás to všetkých začalo baviť, ale dôležité bolo, že sme boli trpezliví. Chalanom som povedal, že keď ich vidím šťastných z výkonov, bodov, vtedy to má pre mňa zmysel a zaväzuje ma to. Situácia s koronavírusom je veľmi špecifická a čo sa týka zápasov nepredvídateľná. Môj názor je, že futbal na dedinách bez divákov stráca význam. Chalani majú na tribúnach svojich rodičov, starých rodičov, priateľky, fanúšikov a tie zápasy hráme aj pre nich“, ťažkal si lodivod Imeľčanov.
Mužstvo nováčika zdobí kolektívny duch
Po posledných úspešných zápasoch sa zdá, že mužstvo nováčika si na novú súťaž postupne zvyká.
„Imeľská rodina“ chalanov je naučená vyhrávať. Mužstvo má futbalový charakter, srdiečko, ale pritom aj kvalitu. V tíme sú prevažne domáci hráči doplnení o cezpoľných a dvoch Ukrajincov. Nemáme v mužstve žiadneho „ligistu“, nespolieham sa na jednotlivcov, ale na celý tím. Každý jeden hráč je preto pre mňa rovnako dôležitý a tým pádom dokážeme ísť ako celok aj za svoje možnosti. Možno by som nemal prezrádzať, ale našou silnou stránkou sú aj štandardné situácie. Slabším článkom je prepínanie z ofenzívy do defenzívy a naopak. Musíme sa samozrejme zlepšiť aj po taktickej stránke, ktorá je v tejto súťaži veľmi dôležitá. Zlepšiť musíme aj tréningovú dochádzku, to je základ napredovania. Za najväčšiu slabinu považujem to, že domáce zápasy musíme hrávať v Nesvadoch. Veľmi nám chýba domáce prostredie, boli by sme ešte silnejší aj za podpory našich skvelých fanúšikov. Trénovať mužstvo v najvyššej amatérskej súťaži je pre mňa pocta a zároveň aj výzva. Teším sa z každého tréningu a zápasu. Chcem čo najviac pomôcť klubu i hráčom, aby napredovali,“ dodal na záver Milan Pavlovič.
