V júli 1992 bol v českom Vysokom Mýte upršaný deň. Tento deň sa však zapísal do histórie motokárového športu ako posledný, kedy sa šiel spoločný podnik československého šampionátu. V silnej konkurencii si nadmieru úspešne počína aj jazdec zo šurianskeho AMK (auto-moto klubu) Marián Bóla. Ešte zopár kôl pred koncom pretekov motokár kubatúry do 125 cm3 jazdí na skvelom druhom mieste. Avšak zaúradovala vyššia moc. Kvôli technickej poruche na svojej motokáre jazdu nedokončil.
Motokárový šport za bývalého režimu našiel svoje uplatnenie hlavne pod krídlami Zväzarmu a inak tomu nebolo ani v Šuranoch. Mariánov otec Karol Bóla sa usiluje o reštart tohto zaujímavého a napínavého motoristického odvetvia.
Od vzdialeného príbuzného získavajú rám motokáry. Marián spolu so svojim otcom a starým otcom ho svojpomocne upravujú na „monopost“ motokáry kubatúry do 50 cm3. Vtedy šestnásťročný Marián začína svoju pretekársku kariéru. Na svoje začiatky si zaspomínal takto:
“V tej dobe sa okrem pneumatík nedalo zohnať a kúpiť takmer nič. Všetko sme riešili svojpomocne a snažili sa vymýšľať veci, aby fungovali. V deň pretekov sme naložili motokáru na príves a ten zapriahli za starú Škodovku. Do auta som si sadol s otcom a dvomi ochotnými kamarátmi a išlo sa. Odjazdil som preteky a šli sme domov“.
