Prelomovou bola Dudinská päťdesiatka
Tú poslednú marcovú nedeľu roku 1992 to malo dopadnúť celkom inak. Štefan Malík, chodec v bielom drese Slávie UK Bratislava, sa značne vyčerpaný blíži na občerstvovaciu stanicu na 45. kilometri v rámci Dudinskej päťdesiatky. Zastavuje, leje na seba litre vody, ale telo odmieta poslušnosť.
Ostré jarné dudinské slnko bolo vtedy nad jeho sily a roztopilo aj jeho sen o barcelonskej olympiáde. Nevzdal to však, dopochodoval až do cieľa. Od tohto okamihu až do ukončenia aktívnej kariéry nechýbal na žiadnom vrcholnom atletickom podujatí.
Vzorom mu boli starší bratia, rekordy lámal ako na bežiacom páse
Štefan Malík je rodákom zo Šurian. Atletike a v rámci nej chôdzi sa začal venovať podľa vzoru svojich starších bratov Jozefa a Juraja. Tejto atletickej disciplíne sa postupne venovali všetci piati bratia Malíkovci – čo je aj v dnešných časoch svetový unikát. Štefan bol z nich najúspešnejší. Už od žiackych kategórií patril vtedy k absolútnej československej špičke.
Slovenské rekordy v žiackych či dorasteneckých kategóriách prekonával ako na bežiacom páse. Na medzinárodnej scéne na seba výraznejšie upozornil na juniorských majstrovstvách Európy v roku 1985 piatym miestom v chôdzi na 10 km. Pekné výsledky dosiahol aj v chôdzi na 20 km v rámci Svetových univerziád – rok 1987 12.miesto, rok 1991 4.miesto, rok 1993 4.miesto.
