Kto si zapol televíziu v jeden pekný augustový podvečer roku 1997, bol svedkom pri- najmenšom kurióznej športovej reportáže.
Slovenský cyklista Ondrej Slobodník sa v jednej z etáp dostal do úniku so slovinským pretekárom. Svojmu súperovi ukázal v poslednom stúpaní chrbát. Ten jeho chrbát snímal kameraman až za cieľovú pásku. Namiesto rozhovoru s víťazom etapy ponúkli autori reportáže len akýsi telefonický rozhovor. Nič to však nemení na fakte, že nádejný slovenský reprezentant si pripísal prvé veľké víťazstvo.
Ondrej Slobodník je rodákom z obce Dolný Ohaj. Cestnej cyklistike sa začal venovať ako štrnásťročný v cyklistickom oddieli TJ CALEX Šurany. Jeho prvým trénerom bol Július Nagy. Tréner, ktorý vychoval desiatky skvelých cyklistov a patrí medzi veľkých propagátorov cyklistiky v našom regióne.
Ondrejove kroky po ukončení štúdia na šurianskom gymnáziu smerovali do INTERU Bratislava. V roku 1999 sa mu počas celej sezóny darilo a korunoval ju ziskom titulu majstra SR v kategórii ELITE v časovke jednotlivcov.
Príchod nového milénia znamenal pre neho aj prestup do nového tímu. Podpísal zmluvu s českým družstvom WUSTENROT – ZVVZ – HUSQVARNA. Začal sa zúčastňovať kvalitnejšie obsadzovaných pretekov. Na prvých spoločných majstrovstvách SR a ČR zvíťazil v rámci SR v kategórii ELITE v časovke jednotlivcov. V pretekoch s hromadným štartom získal bronz. Po nešťastnom páde na pretekoch v Rakúsku v roku 2001 ho začali trápiť zdravotné problémy, ktoré mu znemožnili plnohodnotnú prípravu až do konca kariéry.
