Nové Zámky v dejinách postihlo niekoľko veľkých prírodných katastrof či epidémií. Prinášame vám ich prehľad z pera miestneho historika Sándora Strbu. Text pôvodne vyšiel v jeho publikácii Nové Zámky II. (Od zbúranie hradu po koniec II. svetovej vojny) 1724 – 1945.
Zemetrasenie, orkán
11. septembra 1763 o 20.00 h. postihlo mesto hrôzostrašné zemetrasenie. Z mnohých budov zostali len ruiny alebo boli vážne poškodené.
Deviateho júna 1767 sa cez mesto prehnal orkán a zmietol vežu farského kostola.
Požiar
V roku 1739 zasiahol mesto ničivý požiar. Oheň pohltil františkánsky kostol a kláštor, no jeho obeťou sa stala aj veža farského kostola.
V 50. rokoch osemnásteho storočia vykonávali zamestnanci mesta funkciu takzvaných nočných vartášov, ktorých úlohou bolo bubnovaním dávať na známosť dôležité ustanovenia a nariadenia a pozorne sledovať prípadné požiare a osobitne okolnosti ich vzniku.
Bubeník musel za rachotu bubnov kráčať v smere požiaru.
V príbytku nočných vartášov pri mestskej studni museli mať neustále k dispozícii sviečky a hasičské náčinie.
Na jeseň 1788 v dôsledku častých požiarov vyhlásili v meste prvé požiarne predpisy. 9. mája 1810 postihlo Nové Zámky veľké nešťastie – v meste zúril strašný požiar.
Nové Zámky boli tvrdé uhorské mesto, Československo nechceli Čítajte Domy so šindľovými a trstinovými strechami za okamih vzbĺkli. O hasení nemohlo byť ani reči, keďže požiar sprevádzala obrovská veterná smršť. Okrem toho bol nedostatok vody a vedier.
Vlna plameňov, ktorá sa ešte zintenzívnila pod vplyvom vetra, zasiahla strechy, izby a stajne takou rýchlosťou, že ľudia stihli zo svojich domov sotva čosi zachrániť.
Do rána padlo za obeť požiaru 216 domov, všetky verejné budovy v meste, mestský archív historickej hodnoty, dva kostoly aj fara.
Aj v okolí Súsošia Najsvätejšej Trojice bolo čoraz horúcejšie, preto deti a starých ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili, odviedli ďalej k mlynu a k Mýtnemu mostu na brehu Nitry.
