Autorka textu je Novozámčanka, ktorá 20 rokov žije v Taliansku. Posledných 13 rokov býva na severe, pri Padove, v regióne, ktorý je jedným z najviac postihnutých koronavírusom.
Žijem v Taliansku, ale som v každodennom kontakte s ľuďmi na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku. Mám pocit, že informácie, ktoré v týchto krajinách medzi obyvateľstvom kolujú, sú veľmi nepresné a nejednoznačné.
Reakcie na koronavírus idú od názoru: „Ale prosím ťa, nič to nie je, len také prech-ladnutie!” až po cynické: „Koho to zaujíma, veď umierajú iba starí”.
Dnes je už každému štátu jasné, že vírus je na okružnej ceste okolo sveta a nikto ho nemôže zastaviť. Nikto nie je imúnny voči nákaze.
Ako keby sme chceli zastaviť vietor alebo oblaky. Pravdepodobne sa skôr či neskôr dotkne celého ľudstva.

Prečo však Taliansko a ostatné krajiny robia taký rozruch, keď sa koronavírus vo väčšine prípadov prejaví len ľahkým prechladnutím, trochou kašľa alebo mierne zvýšenou teplotou? A v mnohých prípadoch sa infekcia prekoná dokonca bez akýchkoľvek príznakov?
Nejedná sa o zbytočný poplach?
Chcela by som dosiahnuť jedno jediné: objasniť dôvod, pre ktorý sa proti koronavírusu musíme všetci postaviť so zbraňami, ktoré máme k dispozícii.