NOVÉ ZÁMKY. Mesto by sa mohlo stať novým cieľom kultúrnej turistiky. Taká bola jedna z myšlienok, ktoré zazneli 29. októbra na diskusii v rámci série Café Európa.
Hosťami prvej novozámockej zastávky projektu boli Denisa Felixová, programová koordinátorka projektu Vzdušné Zámky 2020, Helena Markusková, riaditeľka Galérie umenia Ernesta Zmetáka a Matúš Bieščad z Inštitútu kultúrnej politiky ministerstva kultúry.
Moderoval Patrik Kováč, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Debatovali spolu o tom, ako sa darí kultúre v slovenských mestách.
Café Európa je diskusný projekt, ktorý funguje od roku 2010 pod hlavičkou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Séria verejných debát sa venuje témam, ktoré sa týkajú obyvateľov Slovenska, no majú aj európsky rozmer.
Podujatia sa zatiaľ konajú v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Nové Zámky by sa podľa aktivistu Milana Grieča, ktorý projekt do mesta pritiahol, mohli stať ďalšou pravidelnou zastávkou diskusií formátu Café Európa.

Kultúrne podhubie je dôležité
„Nové Zámky budú budúci rok mestom kultúry 2020 a aj z toho dôvodu sme si vybrali tému, aká je kultúra slovenských miest,“ vysvetlil moderátor podujatia Patrik Kováč. Práve tejto téme sa venovala podstatná časť debaty.
Matúš Bieščad ocenil, že na novozámockom projekte spolupracovali rôzne inštitúcie a organizácie z verejného aj občianskeho sektora. „Budúcnosť je v networkingu a synergii, aby sa inštitúcie navzájom podporovali a rozvíjali,“ povedal.
„Kultúrne podhubie je veľmi dôležité,“ pritakala Denisa Felixová. „Mesto by samo osebe nezvládlo nič. Malo by pár podujatí, ktoré organizuje, ale pocit, že v meste sa veci dejú, je kam ísť a stretnúť ľudí – to by bez ostatných nešlo,“ dodala.
Matúš Bieščad pripomenul, že kultúra nie je len oblasť, ktorá pýta a míňa peniaze. „Dokáže do hospodárstva prispievať a mať pozitívny dopad na ekonomiku a spoločnosť ako takú,“ povedal s tým, že umenie a kultúra mení spoločnosť, robí ju otvorenejšou a tolerantnejšou.

Podľa Denisy Felixovej môže byť projekt Vzdušné Zámky, s ktorým mesto uspelo v súťaži Fondu na podporu umenia aj praktickým prínosom pre Nové Zámky.
„Naše mesto by mohlo byť vyhľadávané kvôli kultúrnej turistike,“ povedala s poukazom na to, že Nové Zámky nemajú kvôli bombardovaniu cez druhú svetovú vojnu veľa kultúrnych pamiatok.
„Titul Mesto kultúry 2020 je pre nás príležitosť, aby nás Slovensko – a vzhľadom na veľmi výhodnú polohu a dobré dopravné spojenie aj blízke zahraničie – objavilo,“ dodala. Ako zdôraznila, kultúra by mohla pomôcť aj hospodárstvu mesta, najmä hotelom, reštauráciám a celej oblasti služieb.
Nové Zámky sú multikultúrne
Kultúra podľa Denisy Felixovej ovplyvňuje aj fungovanie miest. „Myslím si, že to veľmi výrazne pôsobí na život v meste a na to, ako mesto pôsobí a ako sa ľudia cítia v priestore, kde žijú,“ povedala.
„Predstavte si, že by sme napríklad 30 rokov nedávali žiadne peniaze do umenia a kultúry, ale len do hmotných statkov. Potom by sme boli asi veľmi prekvapení, že ľudia sú schopní to zničiť a nevedia sa správať,“ vysvetlila.

Helena Markusková pripomenula, že Nové Zámky sú aj historicky multikultúrne mesto. „Boli sme križovatkou Európy a vyrastali tu osobnosti svetového formátu, napríklad Lajos Kassák ktorý je vo všetkých svetových encyklopédiách o výtvarnom umení,“ povedala.
„Formovala sa tu ďalšia osobnosť známa vo svete, József R. Juhász, ktorý sem pritiahol špičkových svetových performerov,“ dodala.
Schopnosť spolupráce a vzájomnej solidarity chce podporiť aj projekt Vzdušné Zámky. „Aby sme sa v našom národnostne zmiešanom meste dokázali navzájom obohatiť a spolupracovať,“ vysvetlila Denisa Felixová. Umenie a kultúra podľa nej môže aj zmierňovať sociálne napätie v spoločnosti.
„Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Chceme otvárať dvere a obzory a prežívať spoločne kultúrne zážitky. To podľa mňa dokáže pomôcť,“ povedala.