NOVÁ VIESKA. Stavanie striech zo slamy alebo z trstiny patrilo v minulosti v našich zemepisných šírkach k najrozšírenejším stavebným technikám. Ako však postupne trstinové strechy nahrádzali nové, moderné strešné krytiny, znižoval sa aj počet remeselníkov, ktorí sa výstavbe trstinových striech venovali.
V súčasnosti sa týmto remeslom zaoberá na Slovensku jediný remeselník - Ladislav Novák z Novej Viesky.
"Pokračujem v rodinnej tradícii. Je možné, že okrem mňa ešte niekto občas nejakú trstinovú strechu či prístrešok urobí, no neviem o tom, že by sa tým niekto okrem mňa zaoberal ako hlavnou činnosťou," skonštatoval.
Remeselník pokryje trstinou každoročne do 4000 metrov štvorcových plochy. Najčastejšie sa trstina využíva na pokrytie altánkov, prístreškov, ale aj rodinných domov či historických objektov.
"V súčasnosti stúpa v stavebníctve záujem o prírodné materiály, čiže aj o trstinové strechy. Pri rekonštrukciách starých sedliackych domov práve tento typ strechy pekne vynikne," skonštatoval Novák.
Strecha z trstiny chráni aj budovu obecnej polície v Dvoroch nad Žitavou, historické objekty v skanzene, penzióny a domy na juhu Slovenska, ale aj na Liptove či Orave.
Trstina ako tradičná strešná krytina bola využívaná najmä na južnom Slovensku, kde bol nedostatok dreva, zato dostatočné množstvo trstiny. Bola voľne dostupná, ľudia si v zime sami nakosili trstinu, vytriedili, zaviazali a spracovali do strechy.
"Zbierala sa na troch miestach, no dnes sú už všetky vyhlásené za chránené územia. Takže na Slovensku sa už dnes trstina nikde nezbiera, všetok materiál dovážame z Maďarska," uviedol Novák.
Trstinové strechy sa vyznačujú veľmi dobrými tepelnoizolačnými, zvukoizolačnými a hydroizolačnými vlastnosťami. Na druhej strane je však drahšia v porovnaní s klasickou strechou z pálenej strešnej krytiny a náročnejšia na údržbu.
"Jej životnosť závisí od starostlivosti, údržbu potrebuje každých desať až dvanásť rokov. Pri správnej starostlivosti však vydrží veľmi dlho," zhodnotil Novák.
