NOVÉ ZÁMKY. Novozámčan František Daniel mal tri tety. Všetky sa vydali počas prvej československej republiky.
„Nebola tu slovenská inteligencia, ktorá by vedela zvládnuť správu mesta. Bolo treba, aby sem prišli Česi a Slováci. Do Nových Zámkov sa tak dostal aj istý český dôstojník, zememerač z Trnavy a rušňovodič od Púchova,“ načrtol lokálny historik Daniel scénu príbehu, ktorý v roku 1938 vyústil do drámy.
„Často chodievali do Sokolovne. Starí Novozámčania svojim dcéram zakazovali tancovať tam s tými privandrovalcami,“ pokračoval. „Čo je však zakázané, je príťažlivé,“ dodal.
21. august 1968 v Nových Zámkoch: objatie, facka a pokoj Čítajte A tak sa stalo, že boli tri svadby. Najstaršia teta si vzala dôstojníka, ďalšia zememerača a tretia rušňovodiča. Všetky tri rodiny sa usadili v Nových Zámkoch, podobne ako rodiny približne 800 ďalších „kolonistov“ z Česka a Slovenska. Postavili si domy, narodili sa im deti.
Prišiel rok 1938, atmosféra oťažela. Noví Novozámčania tušili, že prichádzajú ťažké časy. „Nikto nič nepovedal, nikto nikoho nenaháňal. Ale tí ľudia si ešte pred Viedenskou arbitrážou domysleli, že je to na spadnutie,“ zhodnotil František Daniel. „Napríklad moje tety odišli už v lete 1938. Vedeli, že sa to sype,“ dodal.
Veľa z ľudí, ktorí sa prisťahovali po roku 1918, odišlo z mesta ešte pred Viedenskou arbitrážou a tým, čo nasledovalo po nej. „Česi včas opustili územie mesta, často za náreku rodinných príslušníkov, zanechajúc tu svoje pekné rodinné domy a záhrady. V tých dňoch rapídne klesol počet obyvateľov a krásne byty zívali prázdnotou,“ napísal novozámocký kronikár Gyula Vágovits. Nové Zámky v roku 1938 opustilo asi tritisíc ľudí. Niekoľko ulíc sa úplne vyprázdnilo.
