Do Nových Zámkov prestupoval v septembri 1989 z Nitry a ostal im verný dodnes.
Futbalový veterán Norbert Čoknay (1968) kopačky ešte na klinec nezavesil, hoci má na krku už piaty krížik.
V nedávno skončenej jesennej časti súťažného ročníka 2018/2019 dokonca nastupoval za novozámocký FKM v tretej lige.
Mysleli ste niekedy na to, že svoje abrahámoviny oslávite ako aktívny hráč v tak vysokej súťaži ?
„Konkrétne na to som nemyslel, ale vždy som mal predstavu hrať futbal čo najdlhšie pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí a zatiaľ sa mi to darí.“
Ako k tomu prišlo, že ste sa stali hráčom treťoligového FKM na novú sezónu?
„Situácia, ktorá nastala v novozámockom futbale po skončení predchádzajúceho súťažného ročníka je známa. Hrozilo, že futbal v meste na úrovni kategórie dospelých zanikne. Koncom júla som dostal správu od nového vedenia FKM, či by som nepomohol. Neváhal som ani sekundu, prvého augusta sme sa stretli a štvrtého už bol prvý majstrák.“
Ako by ste charakterizovali partiu, ktorá sa zišla, aby hrala za FKM tretiu ligu?
„Mužstvo sa poskladalo skutočne v hodine dvanástej. Tvoria ho hráči, z ktorých drvivá väčšina nemala nikdy žiadne skúsenosti s tak vysokou súťažou. Dokonca sú medzi nimi aj takí, ktorí pôsobili v 7. a 8. lige oblastných majstrovstiev.
Chlapci však vytvorili vynikajúcu partiu na ihrisku i mimo neho. So skromnosťou a obrovskou dávkou pokory a odhodlania pristupovali k tréningom a víkend čo víkend vstupovali do nerovného boja proti ostrieľaným treťoligovým súperom, za čo im patrí absolutórium.“
Pamätáte sa ešte na svoj príchod do Nových Zámkov ?
„Ale áno a veľmi dobre. Bolo to v septembri 1989, prestupoval som z Plastiky Nitra do TJ Elektrosvit, ktorý hral v tom čase II. slovenskú národnú ligu. Bola to v tom čase tretia najvyššie súťaž. Klub mal veľkú podporu zo strany podniku. V mužstve bolo veľmi veľa dobrých hráčov, ktorých vedenie dokázalo vždy doplniť o ďalších kvalitných futbalistov, takže sme mali svoju silu a pohybovali sa na popredných priečkach tabuľky. „
Mužstvo TJ Elektrosvit Nové Zámky zo sezóny 1989/1990. V dolnom rade štvrtý zľava Norbert Čoknay. (zdroj: archív)
S týmito slovami súhlasí aj rad vašich vtedajších spoluhráčov. Novozámocký futbal však ani v tom čase nedokázal vystúpiť zo svojho tieňa. Súhlasíte ?
„Áno, fanúšikovia túžili aspoň po druhej najvyššej súťaži. Aj keď sme myslím si kvalitu na to mali, vždy do toho niečo prišlo. Raz reorganizácia súťaže, inokedy zasa kúsok športového šťastia a niekedy si to pýtalo možno viac športovej diplomacie. „
Nové Zámky však aj za vášho pôsobenia predsa len hrali druhú najvyššiu súťaž. V sezóne 1996/1997 pôsobili v II. celoštátnej slovenskej lige. Ako si na to spomínate ?
„Odohrali sme v II. lige iba jednu sezónu, po ktorej sme z nej vypadli. Hrali sme v súťaži veľmi nedôstojnú úlohu a skončili poslední. Futbal vtedy v Nových Zámkoch robili ľudia, ktorí na tak vysokú súťaž zďaleka nedozreli.“
V roku 1998 opúšťate Nové Zámky. Kam viedli vaše ďalšie futbalové kroky ?
„Na Slovensku som pôsobil v Gabčíkove, Dunajskej Strede a Novákoch, kde som nabral ďalšie skúsenosti, ktoré ma myslím si posunuli o kus ďalej. Potom prišla anabáza do Maďarska, kde som hral za Siófok a potom aj za najpopulárnejší klub u našich južných susedov Ferencváros, s ktorým som získal aj majstrovský titul krajiny. Sú to veľmi príjemné spomienky.“
Majstrovský celok Ferencvárošu Budapešť. Norbert Čoknay v hornom rade druhý zľava. (zdroj: archív)
Začiatok nového tisícročia bol prelomom aj vo vašej kariére ?
„V roku 2001 som sa vrátil do Nových Zámkov, ale iba na dva mesiace. Pri futbale som tu našiel tých istých ľudí, ktorí tu boli aj vtedy, keď som odchádzal. Nasledovalo dvaapolročné pôsobenie v susednej Šali. Počas neho som utrpel ťažké zranenie a silno uvažoval o ukončení kariéry. Za rok som sa však z toho dostal.
Cítil som, že na úrovni hráčskej to už asi nepôjde a tak som sa dal na trénerskú dráhu. Pôsobil som vo viacerých obciach na okolí ako Podhájska, Radava či Tvrdošovce. Pri pohľade na niektorých hráčov som skonštatoval, že to čo oni dokážem ešte aj ja a tak som sa na zelené trávniky vrátil už v úlohe hrajúceho trénera.“
Po týchto skúsenostiach aký máte názor na súčasný dedinský futbal ?
„Hráčov v dedinských kluboch by som rozdelil do dvoch skupín. Sú to patrioti, ktorí tvoria gro mužstva a na ktorých si na dedinách zakladajú. Druhú skupinu tvoria „žoldnieri“, ktorí putujú po jednotlivých kluboch. Rokmi však to spomínané gro mužstva starne, vekovo aj futbalovo a tak zákonite musí dôjsť ku generačnej výmene, čo nie je jednoduchý proces. K mládežníckemu futbalu na dedinách sa funkcionári klubov správajú macošsky.
To, že je dnes ťažké získať chlapcov pre futbal, je všeobecne známy problém. Ak ich však už získame, treba si uvedomiť, že mládež nie je menejcenná. Mladých futbalistov musia vychovávať tréneri s príslušnou odbornosťou, kvalifikáciou a licenciou. Častokrát vidíme v zápisoch o stretnutiach uvedené: „tréner – neznámy“. Znamená to, že trénera robí človek, ktorý v tejto funkcii uvedený byť nemôže. Sú však aj pozitívne výnimky. Otočil som sa v niekoľkých dedinských kluboch na okolí. Vyzdvihnúť môžem napríklad Dvory nad Žitavou, kde to robia minimálne na poloprofesionálnej úrovni, trénerské funkcie zastávajú odborníci. Futbal predsa nemôžu robiť diletanti.
Kto desaťkrát šoféroval Mercedes nie je ešte Lewis Hamilton, kto stokrát videl futbal, nemusí mu ešte rozumieť. Aj týmito prirovnaniami chcem len zdôrazniť dôležitosť toho, aby mladých futbalistov aj na dedinách vychovávali odborníci, ktorých by si klub vážil a aj patrične ohodnotil. Bol by to z hľadiska futbalu ako takého veľký krok vpred.“
Aké sú vaše plány do budúcnosti ?
„Chcel by som Novým Zámkom pomôcť dôstojne dohrať jarnú časť súťaže. V štruktúrach klubu plánujem zostať aj naďalej, neviem ešte v akej funkcii. Dúfam, že sa to v FKM skonsoliduje a zlepší najmä po finančnej stránke. Je tu mládežnícky potenciál, z ktorého by sme chceli vychovávať hráčov pre A – mužstvo, teda aby chlapci z Nových Zámkov neodchádzali.“
Vedeli by ste na záver vyjadriť, v čom tkvie dlhovekosť futbalistu ?
„Futbal je tvrdá a poctivá práca, ale bez radosti z nej sa robiť nedá. Aby ste ho vydržali hrať do vysokého veku, musíte futbal milovať rovnako, ako keď ste s ním začínali ako dieťa. Samozrejme vás musí poslúchať zdravie.“
