NOVÉ ZÁMKY. „Čakáme ako na Silvestra,” zhodnotila členka volebnej komisie pár minút pred desiatou večer. Posledný volič prišiel do volebnej miestnosti na Podzámskej ulici asi pol hodiny predtým. Čas, ktorý zvyšoval do konca volieb, si komisia krátila počúvaním rádia a vtipkovaním.
S blížiacou sa „záverečnou” rástla v miestnosti nervozita. Čo ak niekto príde na poslednú chvíľu a nestihne odvoliť do úderu desiatej? Členka komisie radšej niekoľko minút v predstihu strážila dvere budovy v ktorej sa volilo, aby mohla presne o desiatej zamknúť.
Zavreli sa aj dvere volebnej miestnosti. Od tej chvíle sa dalo ísť len von – keby niekto odišiel, dnu ho až do podpísania zápisnice nemožno pustiť.
Krátke zopakovanie pravidiel pre pozorovateľov – žiadne fotografie, obrazové ani zvukové záznamy – a môže sa začať s rátaním výsledkov.
Sedemčlenná komisia sa presunula k spojeným stolom v rohu miestnosti. Predseda s menšími ťažkosťami odtrhol vrchnák papierovej volebnej urny. Obálky s volebnými hárkami vysypal na kopu. Členka volebnej komisie pre istotu urnu ešte raz prezrela – dobre spravila, zachytila sa v nej jedna obálka.
Chvíľu trvalo, kým sa všetci zladili

Spustil sa kolotoč. Pracuje sa rýchlo, lebo všetci by už boli radi čím prv doma. Veď za sebou mali viac ako šestnásťhodinovú „zmenu”.
Komisia si rozdelila úlohy. Dvaja jej členovia otvárajú obálky. Zápasia s nimi, sťažujú sa, že sú zalepené príliš silno. Ďalší pár delí volebné lístky na dve kopy: s menami kandidátov na primátora a na poslancov zastupiteľstva. Obálky sa hádžu na zem, upracú ich neskôr.
Jeden člen komisie si sadol za počítač, do ktorého bude zapisovať počty hlasov. Kolegyňa vedľa neho všetko pre istotu kontroluje a hlasy počíta aj na papieri. Používa pritom osvedčenú metódu: štyri čiarky preškrtne ďalšou.
Jedna členka komisie premáva medzi stolom s obálkami a stolom, kde sa zapisujú výsledky. Schytí kopu hárkov, prebehne niekoľko metrov, sadne si a číta, aké čísla voliči zakrúžkovali. „Jedna… tri… tri… tri… tri… dva…,” ozýva sa tichou miestnosťou. Rádio už dávno niekto vypol.
Chvíľu trvá, kým sa členka komisie, ktorá číta, zladí s kolegom, ktorý zapisuje údaje do tabuľky v počítači. Občas nestíha, spomaľuje ho príliš malá obrazovka. Často sa musí v tabuľke posúvať tam a späť. Preto niekoľkokrát spraví chybu. S pomocou ostatných členov komisie sa ale všetko rýchlo uvedie na pravú mieru.
Po niekoľkých minútach chytia spoločný rytmus a všetko už ide bez problémov.
V jednom momente sa členka komisie pomýli a hlási iné číslo, než aké je na volebnom lístku v skutočnosti. Kolegovia ju okamžite opravia. Všetky obálky sú medzičasom už prázdne, takže k stolu s počítačom sa presunul aj zvyšok komisie.
Dvaja kontrolujú tých, čo zapisujú. Zvyšný pár dáva pozor na to, aby sa ich kolegyňa nemýlila v hlásení čísel. Niekoľko párov očí pozorne sleduje každý jeden volebný lístok aj zápis v excelovej tabuľke na obrazovke počítača.

Za necelú hodinu bolo všetko hotové
Muž za počítačom, jeho kolegyňa, ktorá vytrvalo robí čiarky na papier pri číslach kandidátov, aj členka komisie, ktorá číta údaje z volebných lístkov, sa sústredia. Ostatní majú popri dozore chvíľami čas aj na žarty či na to, aby spolu prehodili pár slov.
„Že sa mu oplatilo prísť,” skonštatoval ktosi, keď príde na nevyplnený volebný lístok. Hovor sa ale nemôže príliš rozbehnúť, lebo by rušil sústredenú trojicu.
Všetko ide ako po masle. Zdá sa, že členovia komisie sú zladení a zohratí. Keď sa všetko skončilo, spýtali sme sa ich, či si rátanie hlasov a celú choreografiu okolo trénovali pred voľbami. Vraj nie, väčšina z nich však nebola vo volebnej komisii prvýkrát.
Všetky hlasy sa podarilo zrátať a zapísať ani nie za hodinu. Veď ani účasť nebola príliš vysoká – z približne 600 voličov v „našom” okrsku prišlo k urnám len 240. „Mali by ste vidieť parlamentné voľby,” zhodnotila jedna z členiek komisie. Tam je vraj rátanie hlasov oveľa náročnejšie.
Krátko po jedenástej putuje podpísaná volebná zápisnica na mestskú volebnú komisiu. Ostáva už len upratať. Volebné lístky sa triedia na kôpky: „primátori” a „poslanci”, neplatné hlasy, zvlášť sa dávajú aj nepoužité lístky.
Ešte trocha nervozity pri prelepovaní jednotlivých hromádok: „V 21. storočí musíme oblizovať pásku,” rozhorčuje sa jedna členka komisie pri zápase s hnedou papierovou lepiacou páskou.
Odložíme paravány, zvesíme vlajku a štátny znak a môže sa ísť. Plán vyšiel, všetci budú do polnoci doma.