NOVÉ ZÁMKY. Jozef Jankovič vytváral vo svojom poslednom tvorivom období plastiky a reliéfy zo železa. Ich hlavnými témami boli zásadné problémy existencie.
"Svoj ústredný motív, postavu anonymného človeka vystaveného manipulácii a nátlaku moci, spracovával celý život," uviedol kurátor výstavy Juraj Mojžiš. Výstavu "Doba železná" môžu návštevníci Galérie umenia Ernesta Zmetáka vidieť do konca novembra tohto roka.
Jankovič vo svojej tvorbe reagoval na aktuálne spoločenské problémy, pomenoval ich, zdôrazňoval ich existenciálny a etický rozmer. "Viaceré z jeho emblematických diel sa stali synonymami doby," zhodnotil Mojžiš.
Výtvarník siahol po železe. Materiál je zároveň médiom a významotvorným prvkom. Konštruovaný rastrový či kubusový priestor a hnedočervený hrdzavý povrch navodzujú silné existenciálne významy - plastiky predstavujú postavy uväznené v situácii so stigmatizovanou "kožou" vystavené procesu zániku.
Apokalyptický tón úvah o stave spoločnosti umocňujú námety, v ktorých reagoval na dianie vo svete - na nárast teroru, násilia, chaosu, stavu ohrozenia, straty istôt, krízu hodnôt. Sledoval sebadeštruktívne aktivity ľudstva, dôsledky "tekutej éry" globalizácie, odkiaľ sa pomaly vytráca človek.
Opakovane kládol zásadné otázky týkajúce sa povahy a smerovania ľudstva a posolstva umenia v tomto procese. Jeho dielami hýbu nielen obavy o budúcnosť, ale aj nezlomná viera v silu umenia.
Jozef Jankovič (1937-2017) študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov "Nástupu 1961".
Po nežnej revolúcii pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako rektor a do roku 2008 ako vedúci ateliéru sochárstva.
