KOMÁRNO. Vo vojenskom areáli na juhovýchodnom cípe mesta neďaleko sútoku Váhu a Dunaja bude treba odstrániť ekologickú hrozbu. Zanechali ju tam sovietske vojská, ktoré po obsadení Československa po 21. auguste 1968 na viac ako dvadsať rokov obývali aj komárňanské kasárne.
Prieskum areálu ukázal zdroje kontaminácie, ktorými boli sklady pohonných látok nezabezpečené proti prípadnej havárii a miesta, kde vojaci ukladali použitý olej. Práve ten sa ukázal byť najintenzívnejším zdrojom znečistenia.
V bezprostrednom okolí zdrojov je kontaminovaná pôda. Odborníci odhalili aj sekundárne znečistenie podzemných vôd.
Ministerstvo životného prostredia podporilo sanáciu znečistenej lokality v Komárne už v minulosti. Miesto ale stále treba dočistiť.
Prečítajte si tiež: 21. august 1968 v Nových Zámkoch: objatie, facka a pokoj Čítajte Ešte treba sanovať deväť území
Sovietske vojská po sebe zanechali znečistené podzemné vody a pôdy. „Ide najmä o znečistenie ropnými uhľovodíkmi, chlorovanými uhľovodíkmi, bifenylmi, ťažkými kovmi a ďalšími toxickými látkami,“ informoval komunikačný odbor rezortu životného prostredia.
Ministerstvo na Slovensku eviduje tridsaťtri území s environmentálnou záťažou po okupantoch. Deväť z nich ešte treba sanovať.
„Očista“ v budúcnosti čaká aj bývalé sovietske vojenské areály v Rimavskej Sobote, Častkovciach, Jelšave, Ružomberku či v Nových Zámkoch.
Odpad nahrnuli do chodieb a zamurovali
Sovietske vojská v Komárne využívali najmä sedemnásťhektárový pevnostný systém. Posádka mala silu päť- až sedemtisíc mužov. Keď odišli, ostala po nich zdevastovaná kultúrna pamiatka.
„Ako mám opísať to, čo som videl na vlastné oči? Čo sa dalo vytrhali, zabetonóvali, alebo zastavali. Prerazili múr, aby sa dostali dnu s technikou. Keď odchádzali, brali všetko, vodovodné kohútiky, vypínače, elektrické vedenie. Steny sú popísané nápismi v azbuke,“ povedal denníku SME v roku 2011 komárňanský pamiatkar Ľudovít Gráfel.
Prečítajte si tiež: Sovietski vojaci kradli benzín, Slováci ho kupovali Čítajte Sovietske vojská sa podľa neho netrápili napríklad ani s likvidáciou smetí. Najprv ich sypali, kde sa dalo, potom ich nahrnuli do chodieb a zamurovali. V pevnosti sa po ich odchode nachádzali napríklad aj pohodené obrovské pneumatiky.
V niektorých chodbách sa zase údajne našla aj ostrá munícia do bojových vozidiel pechoty či funkčné granáty.
„Predpisy si písali farbou na steny. Keď premiestňovali tanky, netrápili sa. Vypílili trámy a narušili statiku strechy,“ dodal pamiatkar.
Prvá vlna sanácie environmentálnych škôd prebehla v rokoch 1993 až 2003. Odstránenie škôd spôsobených okupantmi stál štátny rozpočet viac ako jednu miliardu vtedajších korún.
