KOMÁRNO/KOMÁROM. Stavbári v pondelok osadili prvé tri oceľové nosné konštrukcie budúceho mosta cez rieku Dunaj medzi Komárnom a severomaďarským mestom Komárom. Mostovku bude tvoriť celkom 37 podobných oceľových prvkov. Oceľové konštrukcie, z ktorých každá má hmotnosť 165 ton a šírku 12 metrov, priviezli loďou z maďarského Csepelu.
"Týmto 200-tonovým žeriavom sa postupne budú dávať jeden po druhom na podpornú skruž, to je tá priehradová konštrukcia. Je to miesto, kde vlastne most raz bude stáť v danej výške. Položí sa jeden diel, priloží sa druhý diel, zvaria sa, odsunie sa kúsok. Zasa sa priloží kúsok, zvarí sa a odsunie sa, a takto sa takmer polovica mosta zasunie spätne až na slovenskú stranu úplne na koniec mosta. Keď sa vybuduje pylón do určitej výšky s podpornými káblami, dovtedy už bude vodorovná časť mosta hotová, most sa spätne zasunie vedľa pylóna a postupne sa bude vešať na laná," vykreslil postup hlavný inžinier stavby za investora na slovenskej strane, ktorým je Slovenska správa ciest, Peter Pšenek.
Ďalšia montáž sa už bude robiť letmo, mostové diely sa zodvihnú žeriavom a vo vzduchu budú prichytené na laná a privaria sa na už hotovú konštrukciu.
Hlavný inžinier zdôraznil, že oceľová časť mosta sa vyrába vo všetkých štyroch krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Časti pylóna vyrábajú v Česku, prvky oceľovej nosnej konštrukcie, teda mostovky, vyrábajú v Poľsku a sčasti aj v Komárne, odkiaľ ich vozia do budapeštianskej mestskej časti Csepel, kde ich kompletizujú a opatria všetkými tromi nátermi.
Pylón, na ktorý bude zavesená oceľová mostná konštrukcia a ktorý budujú stavbári do konštrukcie spodnej stavby stredného piliera v koryte, bude nad hladinou vody vysoký 90 metrov, pričom jeho celková výška bude až 118 metrov. Celková hmotnosť mostovky, ktorá bude na pylón zavesená, dosiahne 5400 ton. Hmotnosť pylóna bude 2400 ton.
Na moste bude prechádzať úsek cestnej komunikácie spájajúci hlavnú cestu č. 1 na maďarskej strane so štátnou cestou 1/63 na slovenskej strane. Na moste dlhom 600 metrov vybudujú okrem dvoch jazdných pruhov pre vozidlá aj cyklistický chodník a chodník pre chodcov.
Predpokladaný termín ukončenia celého projektu je koniec roka 2019. Oproti harmonogramu zaznamenali stavbári niekoľkotýždňové meškanie vo výstavbe. Dôvodom je podľa nich nevyspytateľnosť rieky Dunaj, s čím sa však v príprave prác ráta. Okrem toho v koryte rieky našli podložie, na ktoré nebol zhotoviteľ úplne pripravený.
Medzivládnu dohodu o výstavbe medzi vládami SR a Maďarska podpísali v roku 2012. V roku 2014 boli vydané stavebné povolenia na obidvoch stranách a v roku 2015 získali obe krajiny grant z európskych fondov z programu CEF - Nástroj na prepojenie Európy. Výška grantu dosahuje 85 percent z nákladov 91,2 milióna eur.
