Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom
ŠTÚROVO. Na poli pri Štúrove objavili možno najväčší nález bômb v histórii Slovenska. Polícia kvôli štyrom stokilovým ruským leteckým bombám z obdobia druhej svetovej vojny musela evakuovať obyvateľov Ulice kozmonautov.
Ako informovala polícia na svojej facebookovej stránke, vo štvrtok miestnemu ušiel na pole pes a keď ho dobehol, všimol si dva ručné granáty a jednu delostreleckú strelu. Obrátil sa na políciu.
„Zavolali nás sem na nález munície, ktorá bola na povrchu. Keďže vieme, koľko munície sa v tejto oblasti nachádza, štandardne robíme obhliadku okolia nálezu, aby sme sa nemuseli opakovane vracať. Vzali sme detektor, ktorý sa hneď rozpískal. Začali sme odkopávať, a tak sme sa dostali k bombám,“ povedal nám na mieste nálezu pyrotechnik Pavol Mokráš.
Bomba bola len 150 metrov od domu
Miesto polícia zabezpečila ešte vo štvrtok, v piatok pyrotechnici pokračovali v obhliadke a odstránení munície. Obyvateľov evakuovali okolo jedenástej hodiny.
Jedna z leteckých bômb bola totiž nebezpečne blízko domov – od najbližšieho obydlia ju delilo len stotridsať či stopäťdesiat metrov.

„Smrtiaci účinok leteckej bomby je zhruba kilometer. Tak ďaleko dokážu letieť črepiny z obalu. Hrúbka steny tejto munície je zhruba 1,4 centimetra, takže hocijaký úlomok by aj na kilometrovú vzdialenosť dokázal zabiť ľudí,“ vysvetlil mieru rizika pyrotechnik Mokráš z Pohotovostného policajného útvaru Nitra.
„Výhodou bolo, že bola dosť hlboko. Čím je bomba hlbšie, tým slabší má účinok,“ dodal s tým, že všetky letecké bomby z nálezu boli približne osemdesiat centimetrov pod povrchom.
Tak hlboko by im podľa pyrotechnika nemusela ublížiť ani hlboká orba. „Pôda to ale postupne vytláča. Možno za päť, možno za desať rokov by munícia bola už len v polmetrovej hĺbke,“ dodal Pavol Mokráš.
Keby nie šťastnej náhody, mohlo o nejaký čas na poli dôjsť k tragédii. Bomba mohla vybuchnúť napríklad pod traktorom. „Vojna bola dávno, ale vojenská munícia je schopná prežiť strašne veľa. Aj keď je sedemdesiat rokov v zemi, trhacia nálož je stále funkčná,“ dodal policajný pyrotechnik.
Kompletná prehliadka by trvala mesiac
Miesto nálezu polícia dôkladne prehľadala. Napriek tomu je však stále možné, že v zemi čakajú ďalšie výbušné prekvapenia. „Je to veľký priestor. Úplne kompletne to človek nevie prejsť,“ povedal Pavol Mokráš.
„A, žiaľbohu, je tu veľa kovových častí, takže detektor nám pískal často. Našli sme súčiastky zo strojov, rôzne plechy. Ľudia často vyhadzujú to, čo nemusia. To nám komplikuje robotu,“ dodal.
Kompletná prehliadka celého poľa by podľa pyrotechnika trvala pokojne aj mesiac.
„Nie je jednoduché identifikovať bombu. Záleží na tom, ako je položená. Je pomaly nemysliteľné, že by sme to s prostriedkami, ktoré máme, vedeli prečistiť tak, aby sme mohli povedať, že je to stopercentne čisté,“ zhrnul Pavol Mokráš.
Na juhozápade Slovenska je dodnes veľmi veľa munície ešte z čias druhej svetovej vojny. Pyrotechnici v Nitrianskom kraji kvôli nej mávajú občas aj sedem výjazdov za deň.
„Nemáme možnosť, aby sme vedeli všetko zmonitorovať. Od vojny sa to nerobilo a tým pádom sa stále niečo postupne nachádza,“ povedal policajný pyrotechnik.
Nepoložia nás ani bomby
Keď sme sa s Pavlom Mokrášom okolo druhej popoludní rozprávali, odhadoval, že do hodiny by mohli byť s prácou hotoví. „Teraz sme muníciu čistili a chystáme ju na prevoz. Prídu hasičské autá, s pomocou ramena bomby prenesieme na vozidlo a so sprievodom to odvezieme do vojenského priestoru Lešť na zničenie,“ vysvetlil nám postup pyrotechnik.
O pol piatej poobede zverejnila polícia na svojej facebookovej stránke, že bomby už opustili Štúrovo a o šiestej ich na Lešti odpália.

„Je to pomalé, lebo manipulácia s bombami je nebezpečná. Nemôžem to spraviť tak, že chytím krompáč a búšim do toho,“ dodal.
Kým si pyrotechnici s nálezom poradili a odviezli ho preč, tridsaťsedem obyvateľov Ulice kozmonautov muselo opustiť svoje domovy. Hasiči pre nich pripravili autobus, v ktorom mohli evakuáciu prečkať.
Túto možnosť však využila len časť miestnych – niektorí boli v práci, iní si poradili po svojom.
V čase našej návštevy sedeli v autobuse len štyria ľudia a panovala tu uvoľnená atmosféra. Sťažovali sa iba na hlad, keďže od hasičov dostali len vodu. Zhodli sa však na tom, že inak sa o nich vzorne starajú.
„My sme zdravé jadro ulice, nás nepoložia ani nejaké bomby,“ povedala so smiechom obyvateľka Ulice kozmonautov na otázku, ako prežíva evakuáciu.
Ona ani traja jej susedia nemali zo situácie strach. „Čo s tým spravíme? Či sa budeme báť alebo nie, nepomôžeme si. Keď to buchne, tak to buchne,“ dodala evakuovaná.