BÁNOV. Na Veľkonočný pondelok pri obci prvýkrát po tridsiatich rokoch v oblasti Nitrianskej pahorkatiny spozorovali dropa veľkého.
„Drop veľký je najťažší lietajúci vták na svete, najvyššia potvrdená hmotnosť dospelého samca bola dvadsaťdva kilogramov,“ povedal Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Pripomenul, že ešte v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia hniezdilo na južnom Slovensku niekoľko desiatok dropov. Kedysi ich bolo ešte viac.
Posledné dve lokality
„Po drastickej zmene poľnohospodárskych postupov - chemizácia, vznik veľkoplošných pozemkov, pestovanie nevhodných plodín – postupne klesala populácia dropa, až úplne vymizol,“ dodal Roman Slobodník.
Zmena spôsobu využívania krajiny pripravila veľké stepné vtáky o potravu. Uškodila im aj elektrifikácia.

„Nedostatok potravy a drôty elektrických vedení v letovej dráhe dropov spôsobili, že od roku 2000 na Slovensku nie je prakticky známe žiadne hniezdenie. Tento nádherný vták sa vytratil zo Žitného ostrova, Nitrianskej pahorkatiny aj iných území. Výnimkou sú ojedinelé prípady nepravidelných zahniezdení na dvoch lokalitách v juhozápadnej časti krajiny,“ povedal Roman Slobodník.
Genetická pamäť
Miesto pri Bánove, kde dropa spozorovali, je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dolné Považie. Ochrana dravcov na Slovensku v lokalite spolu s energetikmi pracuje na zvýšení viditeľnosti elektrických vedení.
„Cieľom je ochrániť vtáctvo pred nebezpečnými nárazmi a predísť tak zraneniam či úmrtiam,“ vysvetlila ochranárka Lucia Deutschová. „Drop si možno prišiel pozrieť lokalitu, kde kedysi hniezdili jeho predkovia. Je to úžasná správa, ktorá otvára priestor na zamyslenie a je podnetom na ďalšie opatrenia – vytvorenie podmienok pre návrat druhu,“ dodala.
Tento objav podľa nej ukazuje, že ani po tridsiatich rokoch sa netreba vzdávať. Genetická pamäť môže totiž vtáky poslať na historické lokality, aby skontrolovali, či je už všetko pripravené na ich návrat.
Z nížin južného Slovenska okrem dropa veľkého vymizli aj krakle belasé či sokoly červenonohé. Ochranári pracujú na zlepšovaní podmienok na ich hniezdenie.
V prípade sokola červenonohého priniesli ovocie aktivity v jedinom známom hniezdisku, kde v roku 2012 nehniezdil ani jeden pár, no vlani tu pätnásť párov vyviedlo štyridsaťjeden mláďat.
Autor: MARTINA BRINZÍKOVÁ BADIDOVÁ