Počas tohto víkendu sa otvorili brány už takmer všetkých štadiónov aj v nižších súťažiach, futbalová jar sa rozbehla naplno.
Práve v nižších súťažiach väčšinou na dedinách nájdeme futbalistov, ktorí majú už svoj vek, zenit výkonnosti za sebou, dozaista aj účinkovanie vo vyšších súťažiach, avšak futbal je ich celoživotnou láskou, a tak si ho ešte radi zahrajú. Kariéra každého futbalistu sa však raz skôr či neskôr skončí. U niekoho je to zo zdravotných dôvodov, u iného zas z rodinných, alebo iní, tí šťastnejší, ktorým to zdravotný stav dovolí, si zahrajú futbal aj po štyridsiatke.
Takých, akým je František Bernáth z Dvorov nad Žitavou, nájdeme dozaista iba veľmi málo, alebo ak vôbec. Feri je totiž ročník narodenia 1959 a ešte stále hrá súťažne futbal za ŠK Vlkas v VI. lige ObFZ Nové Zámky. Ak by sme v análoch hľadali jeho prvý súťažný zápas za dospelých, museli by sme v nich poriadne zalistovať.
Za mužov už vo veľmi mladom veku
„Bolo to v roku 1976, keď som za rodné Dvory nastúpil na majstrovský zápas doma proti Starej Turej v I.A triede. Tak sa vtedy tá súťaž volala, vyhrali sme 3:1. Pochádzam z futbalovej rodiny, nakoľko aj môj otec bol futbalistom, takže lásku k futbalu som mal v génoch. Pre chlapca z dediny, ktorý mal 16 rokov a niekoľko mesiacov, to však bolo niečo fantastické hrať za mužov a jedno akú súťaž,“ spomína na svoje začiatky čochvíľa šesťdesiatnik.
Študentské roky v Brne, po nich návrat domov
Prvé futbalové roky medzi dospelými prežil teda doma, ale potom prišli študijné roky v Brne a ďalšia etapa v jeho futbalovej kariére. Hrával za vtedajší Spartak Brno – teraz Sparta Brno a KPS Brno. V týchto kluboch sa objavili aj tréneri z prvoligovej Zbrojovky, ktorí mali významný vplyv na formovanie mladého futbalistu.
Dá sa povedať, že Brno bolo akýmsi odrazovým mostíkom pre Feriho ďalšiu kariéru. Po päťročnom pôsobení v juhomoravskej metropole sa vracia v roku 1984 do Dvorov, ktoré hrali v druhej polovici osemdesiatych rokov I. B triedu, pričom sporadicky nazreli aj do vyššej súťaže.
Futbalová eufória vo Dvoroch
Začiatkom deväťdesiatych rokov však prišlo vo futbalových Dvoroch nad Žitavou k niečomu nevídanému. Zišla sa partia domácich chlapcov okolo trénera Vladimíra Poláka, ktorá prepísala históriu futbalu v obci. Mužstvo hralo veľmi atraktívny futbal s patričnou efektivitou a veľmi rýchlo sa katapultovalo až do III. ligy.
„Bol som vždy veľkým lokálpatriotom, zahrať si za Dvory v takejto súťaži, bolo nie len pre mňa niečo nepredstaviteľné. Pravdou je, že sa vtedy zišiel veľmi silný ročník našich domácich chalanov, ktorí postupovali v podstate každým rokom o súťaž vyššie, ťahali sme skutočne za jeden povraz. Tretia liga už mala svoju kvalitu, chodili k nám hrávať okresné mestá Trenčín, Senica, Skalica, Levice, ale i Nové Zámky, no a nesmieme zabúdať ani na B-mužstvá prvoligistov Trnavy či Dunajskej Stredy. Samozrejme, že káder na túto vysokú súťaž bolo treba dopĺňať, ale i tak to boli nezabudnuteľné štyri roky, ktoré sme v tretej lige odohrali,“ predostiera toto obdobie fanúšikom František Bernáth, ktorý patril medzi lídrov tohto dá sa povedať „zlatého“ mužstva vo Dvoroch. Éra tohto úspešného tímu sa však ku koncu deväťdesiatych rokov skončila.
Nezabudnuteľné spomienky na Komárno
Františka Bernátha považovali doma v 38 rokoch za starého, a tak prestúpil do KFC Komárno. K sútoku Dunaja a Váhu sa vrátil potom ešte dvakrát, avšak ako sám hovorí, nikdy to neľutoval. Stretol sa tu s trénermi, či hráčmi, ktorí mali skúsenosti aj z najvyššej súťaže. Mená ako Laci Kalmár, Tibor Cséfai, Rosťa Prokop, Michal Tot či Peter Molnár určite dačo povedia aspoň fanúšikom komárňanského futbalu.
„Pri jednom zo spomínaných návratov do Komárna som sa ako 42-ročný hráč stretol s trénerom Istvánom Gyurenkom, ktorý mal vtedy 33 a strašne veľa som sa od neho naučil. Mal fantastické tréningové metódy, hrali sme vtedy 4. ligu, prišiel k nám majster sveta v kajaku Attila Szabó, ktorý hrával aj futbal. Skutočne sme sa futbalom bavili. Neskôr som Pištu angažoval ako trénera do Dvorov počas môjho funkcionárčenia, trvalo to nejaké dva roky,“ opisuje ďalšiu etapu vo svojej kariére Feri Bernáth.
S pribúdajúcimi rokmi nižšie súťaže
Roky pribúdali a tak sa pochopiteľne presunulo pôsobenie žijúcej futbalovej legendy do obcí, pôsobiacich v nižších súťažiach. Poldruha roka strávil v Pribete, rok v novozaloženom B.mužstve Nových Zámkov, kde si zahral spolu so synom.
Neskôr putovali obaja do Zemného, kde odkrútili päť rokov. Dnes hrá František Bernáth starší VI. ligu za Vlkas a hoci sa cíti zdravotne veľmi dobre a futbal mu robí ešte stále radosť, predsa len naznačuje, že koniec futbalovej kariéry je už blízko.
V čom tkvie dlhovekosť športovca
Na otázku, v čom tkvie jeho dlhoročné pôsobenie na futbalových trávnikoch, odpovedal: „Skladá sa to z viacerých faktorov. Musíte mať takú fantastickú rodinu, akú ja mám. Šťastie v oblasti zdravia a pochopiteľne dobrú životosprávu. Zamestnanie, pri ktorom si môžete dovoliť robiť šport na amatérskej úrovni. A potom je tu moja ďalšia veľká láska, ktorou je triatlon. Tá ma udržiava v dobrej kondícii. Zaťažuje úplne iné oblasti svalstva ako futbal, takto je trénované celé telo rovnomerne, čo je veľmi dôležité pre dlhovekosť športovca.“
Pre Františka Bernátha začína ďalšia futbalová sezóna. Kedy zavesí kopačky definitívne na klinec je otázne, v každom prípade ho možno považovať za Stanleyho Matthewsa nášho regiónu. Najmä skôr narodeným fanúšikom dozaista netreba túto legendu anglického futbalu predstavovať. Na vysokej úrovni hrával do svojej päťdesiatky.
Víťazné gesto po dobehu na triatlonových pretekoch. (zdroj: archív FB)
