Takmer milión balení antibiotík "pojedli" vlani Slováci pri ochoreniach, na ktoré tieto lieky nezaberajú. Tento trend spôsobil, že za posledných 12 rokov sa odolnosť baktérií voči antibiotikám práve na Slovensku zvýšila najviac spomedzi vyspelých krajín sveta.
Môže za to nezodpovedné, nadmerné užívanie antibiotík najmä pri vírusových ochoreniach, ako je chrípka a nachladnutie. Na vírusy totiž antibiotiká nepôsobia. Tým, že ich človek užíva, keď je to zbytočné, baktérie si voči antibiotikám vypestujú odolnosť. Svetová zdravotnícka organizácia už zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum.
Za toto všetko môže aj návyk pacientov za každú cenu od lekára odchádzať s liekmi, bez ohľadu na príčinu ochorenia. Na lekárov preto tlačia, aby im niečo predpísali. Najlepšie hneď antibiotiká. A podľa štúdie Health Protection Agency až 97% pacientov, ktorí požiadajú o predpis liekov, ich aj dostanú.
Skúsenosť s baktériami odolnými voči antibiotikám má aj všeobecný lekár pre deti a dorast Milan Berešík z Trhovišťa v okrese Michalovce. „Ošetroval som dievčatko, ktoré malo opakované infekcie dýchacích ciest. Antibiotiká som jej predpisoval ja, pohotovosť, aj zastupujúca lekárka. Napokon sa u nej zistil pneumokok odolný voči všetkým bežným antibiotikám. To bol výsledok našej usilovnej liečby,“ hovorí.
Odvtedy jej antibiotiká predpisovali až po dôkladných vyšetreniach, ktoré potvrdili ich potrebu. Po roku jej výtery síce opäť potvrdili pneumokoka, ale už s normálnou antibiotickou citlivosťou. „Veľmi obozretné predpisovanie antibiotík tak prinieslo svoj výsledok,“ uzatvára MUDr. Berešík.
Situáciu ohľadom využitia antibiotík pri liečbe horných dýchacích ciest mapuje aj zdravotná poisťovňa Dôvera. „Až 250-tisíc balení antibiotík predpísali lekári našim poistencom v roku 2017 pri vírusových ochoreniach, a teda ich nasadenie v liečbe je otázne," uviedol PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik.
Jej poistenci môžu v prípade zdravotných ťažkostí zavolať na nonstop telefonickú linku 0905 500 024 alebo 0850 500 024 a poradiť sa s lekárom aj o tom, či je v ich prípade potrebné užívať antibiotiká alebo nie.
Pacienti chcú antibiotiká za každú cenu. Škodia si
Aby sa pacient dostal k antibiotikám, neraz lekára oklame, hovorí všeobecný lekár pre dospelých Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou.
Akú máte skúsenosť s pacientmi a predpisovaním antibiotík?
Antibiotiká sa užívajú len na infekcie vyvolané baktériami, nie na vírusové ochorenia, akým je hlavne chrípka. V praxi sa ešte stále často stretávam s pacientmi, ktorí prídu so zdravotnými ťažkosťami typickými pre chrípku a často si antibiotiká až pýtajú.
Čo riskuje pacient, ktorý ich užíva zbytočne?
Medzi časté komplikácie pri nesprávnom užívaní antibiotík patrí zníženie kvality imunitného systému, no najmä vznik odolnosti mikróbov na antibiotiká, ako aj alergické reakcie. Medzi novodobé komplikácie patrí často aj pacient sám, ktorý odporúčania lekára nerešpektuje a spolieha sa na teóriu: Ak mi nedáte antibiotiká Vy, pôjdem k inému lekárovi alebo na pohotovosť.
A stáva sa to?
Áno, mám takúto opakovanú osobnú skúsenosť.
Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká
1/ Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár - lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, čo prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
2/ Keď si pacient zníži dávkovanie (vynecháva dávky) – lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB. Podobne, ako človek na hadí jed, keď si ho dlhodobo podáva v malých množstvách.
3/ Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.
