V aktuálnej sezóne získal účastník našej najvyššej futsalovej súťaže MFK IveKol Nové Zámky veľmi zaujímavú posilu.
Bolo to 20. októbra 2017, kedy si dlhoročný brankár slovenskej reprezentácie Mário Gašparovič, po prvýkrát obliekol v súťažnom zápase novozámocký dres. MFK IveKol nastúpil na stretnutie 4. kola proti bratislavskému Wild Boys na jeho pôde a podľahol mu tesne v pomere 4:3.
A práve tento bratislavský celok si to v piatok večer odniesol z haly Milénium aj s úrokmi, pretože Novozámčania mu prehru zo 4. kola dokonale odplatili, keď nad ním zvíťazili vysoko 6:1.
Jedným z hlavných strojcov tohto pre mnohých nečakaného úspechu futsalistov MFK bol bezosporu ich brankár Mário Gašparovič. Aj táto skutočnosť bola podnetom na rozhovor s mnohonásobným slovenským reprezentantom.
Víťazstvo MFK nad druhým celkom tabuľky a navyše tak presvedčivým rozdielom je prinajmenšom prekvapujúce. Ako si videl Ty tento zápas z brány ?
Musím povedať, že pre mňa naše víťazstvo nad Wild Boys až tak veľkým prekvapením nie je. V posledných zápasoch sme ukázali stúpajúci trend. Už na konci roka v Bratislave proti Slovanu sme zahrali veľmi dobre, v domácom dueli proti Leviciam v predchádzajúcom kole sme boli jednoznačne lepším mužstvom a dnešný zápas len potvrdil, že sa neustále zlepšujeme. Od zápasu k zápasu sa nám stále viac darí držať loptu na svojich kopačkách, čo by malo byť charakteristické pre hru, ktorou sa chceme prezentovať.
Ako sa vlastne zrodil Tvoj prestup do Nových Zámkov, ako hodnotíš prostredie a podmienky, ktoré si tu našiel ?
V Nových Zámkoch som iba na hosťovaní, mojim klubom je stále bratislavský Slovan (bývalý Slov-matic pozn. autora). V tíme belasých som túto sezónu už nemal chytať, mal som byť iba trénerom brankárov. Ja som si však chcel ešte zahrať a tak som na ponuku, ktorú mi dal pán Forró, s radosťou prikývol. Vedel som, že idem do neznáma a čaká ma čosi nové. Novozámocké mužstvo sa skladá z hráčov, ktorí hrajú aj futbal na veľkom ihrisku. Je to úplne iný štýl hry na aký som bol doteraz zvyknutý v klube, kde sme boli všetci futsalisti – špecialisti. Futbalisti využívajú v hre viac silových prvkov, hrajú viac fyzicky do tela.
Na čo môže mať v tejto sezóne novozámocké mužstvo ? Ako vidíš jeho perspektívu a svoju úlohu v ňom?
Stretol som sa tu s viacerými kvalitnými futbalistami, ktorí vedia hrať samozrejme aj futsal. Chce to však určitý čas, kým si na seba zvykneme, kým tá povestná chémia bude medzi nami fungovať. Potrebujeme sa však zísť v plnej sile aspoň dvakrát do týždňa, aby sme si kvalitne zatrénovali. Pri futbalových povinnostiach mnohých našich hráčov to žiaľ nie je väčšinou možné. Ak by to tak bolo, mohli by sme konkurovať aj popredným celkom v našej najvyššej súťaži.
Koniec koncov to naznačil aj dnešný zápas proti Wild Boys, ktorí mali do tohto stretnutia na svojom konte iba jedinú prehru a jednu remízu. Vo svojich radoch majú viacero reprezentantov, avšak na palubovke to vôbec nebolo vidno, priam naopak. V tomto zápase sme podali veľmi kompaktný, disciplinovaný a aj po taktickej stránke zrelý výkon a tak som presvedčený, že naše víťazstvo aj v takomto vysokom pomere je úplne zaslúžené. Myslím si, že ideme dobrým smerom.
V Nových Zámkoch si doposiaľ futsal užívam plnými dúškami. Môžem si do sýtosti zachytať aj zahrať. Doposiaľ bola pre mňa vrcholom sezóny Liga majstrov, keď počas sezóny som v domácich ligových zápasoch musel čeliť dvom – trom strelám. Toto je však pre mňa nová výzva.
V slovenskej reprezentácii si si odkrútil dlhých osemnásť rokov. Ako vidíš súčasnú situáciu v našom „nároďáku“?
Keď si pozriem európske krajiny napr. Francúzsko či Bielorusko, reprezentácie v týchto krajinách napredujú, kým na Slovensku národný tím mierne povedané stagnuje. Najlepšie o tom svedčia výsledky z posledných kvalifikačných zápasov. Vzťahy medzi našim zväzom a klubmi rozhodne nie sú ani na štandardnej úrovni. V reprezentácii som neraz zažil podmienky, ktoré zďaleka nezodpovedajú tímu, ktorý má reprezentovať krajinu na medzinárodnom poli.
Náš „nároďák“ prechádza generačnou zmenou, ktorá podľa mňa zďaleka neprebehne bez problémov. Ak skončí generácia hráčov ako Haľko, Bartošek, Rafaj čo Kozár, bude veľkým problémom ich adekvátne nahradiť. Myslím si, že futsalových talentov na Slovensku niet. Kompetentní by sa mali konečne spamätať, lebo Európa sa nám môže na míle vzdialiť.
Do reprezentačného výberu trénera Mariána Berkyho na nadchádzajúci Vyšehradský pohár sa dostali aj dvaja Tvoji súčasný spoluhráči. Aký máš na to názor ?
Myslím si, že ich nominácia je oprávnená. Obaja sú už niekoľko rokov ťahúňmi svojho mužstva v lige. Ak sme cestovali so Slov-maticom na zápas do Nových Zámkov, pri analýze súpera sa skloňovali najčastejšie dve mená Oršolík a Bombicz, takže aj to asi o niečom hovorí.
Tomáš Oršolík je šikovným ľavákom, akého snáď naša reprezentácia ešte nemala. Na nešťastie je zranený, takže ako nám chýbal dnes, tak nestihne asi ani reprezentačný zraz. Adam Bombicz aj v dnešnom stretnutí svojim výborným výkonom presvedčil, že jeho nominácia do výberu Slovenska nebola náhodná. Čo sa však ich perspektívy v “nároďáku“ týka, veľkou prekážkou im bude veľký futbal. Oboje sa naraz zvládnuť nedá, vždy pôjde jedno na úkor toho druhého.
Zakotvil si v Nových Zámkoch, nikdy Ťa nelákalo zahraničie ?
Ale áno. V roku 2004 som bol na skusoch v ruskom Ťumeni, absolvoval tam niekoľko tréningov. V tom čase sa mi však narodil syn a chcel som byť čo najviac s ním. Zvážil som všetky okolnosti a rozhodol sa zostať napokon doma. Teraz mám pred sebou novú výzvu, ktorej by som chcel čo najviac vyhovieť.
