Odchovanec novozámockej hádzanej chýba kvôli zraneniu nielen svojmu klubu HC Erlangen v nemeckej bundeslige, ale najmä dánskemu reprezentačnému trénerovi Slovenska Heinemu Ernstovi Jensenovi, ktorý so svojim mužstvom bojuje v kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta, ktoré budú v roku 2019 v Nemecku a Dánsku. Martina sme zastihli po jednej z rehabilitačných kúr, ktoré absolvuje v novozámockej nemocnici a požiadali ho o rozhovor.
O aké zranenie vlastne ide a ako si si ho privodil ?
Stalo sa mi to v zápase 16. kola bundesligy 10. decembra. Hrali sme u silného súpera v Göppingene (Erlangen zvíťazil 28:25 pozn. autora), keď som bol pri poslednom útoku postrčený vo výskoku a dopadol som nekontrolovane na zem. Mám poranených viacero svalov a šliach v okolí ramena a je to ešte stále bolestivé. Lekári hovoria, že urýchliť liečbu nie je možné, chce to len čas. Laserové a ultrazvukové procedúry som absolvoval v Nemecku a vďaka MUDr. Vojnovi, ktorý je už dlhé roky klubovým lekárom HC Štart, ich absolvujem aj v Nových Zámkoch, na a samozrejme masáže.
V dvoch kvalifikačných zápasoch proti Fínsku si teda chýbal. Čo hovoríš na vystúpenie svojich spoluhráčov a celkovo na súčasnú našu reprezentáciu ?
Veľmi ma potešilo a dá sa povedať, že aj príjemne prekvapilo, víťazstvo chalanov vo Fínsku o päť gólov. Dnes už v Európe niet ľahkého súpera a tak to považujem za veľmi cenný úspech. Najsilnejším súperom v našej skupine je však bezosporu Rusko. Pozvanie nového trénera Jensena do výberu Slovenska som musel bohužiaľ odmietnuť už po druhýkrát. V prvom prípade to bolo z rodinných dôvodov, keď bola naša dcérka Paula na operácii.
Slovenská mužská reprezentácia hrala naposledy na podujatí svetového rangu v roku 2012 a bolo to na ME v Srbsku. Dostane ju tam opäť súčasný kormidelník ?
Tréner Jensen neprijal úlohu viesť reprezentačný výber Slovenska, aby s ním hral iba kvalifikácie. Prebojovať sa na svetové podujatie dnes je však veľmi ťažké. Slovenská reprezentácia hrala doposiaľ trikrát na ME, ale vtedy v nej bolo niekoľko veľmi kvalitných a skúsených borcov. Dnes ju tvorí rad veľmi mladých hráčov. Priznám sa, že sa poznám asi len s piatimi. Dánsky kormidelník Heine Ernst Jensen si našiel čas a navštívil každého slovenského reprezentanta v jeho zahraničnom klube a tak bol aj za mnou v Erlangene. Moje ospravedlnenie prijal profesionálne, hoci okrem mňa nemohol počítať s viacerými hráčmi. Pamätám si ho z II. bundesligy, keď sme do nej vypadli. Trénoval jedného z našich súperov, volal sa Saarlouis. Toto mužstvo hralo pod jeho vedením veľmi atraktívnu a dobrú hádzanú.
Pôsobíš už niekoľko rokov vo svetovej hádzanej. Aký je v nej súčasný trend ?
Veľký dôraz sa kladie na profesionálnu prácu s mládežou. Vyspelé hádzanárske krajiny majú množstvo vynikajúcich mládežníckych družstiev, ktoré sú na európskych i svetových fórach veľmi úspešné. Dôležitá je aj propagácia hádzanej ako hry samotnej. Aj my chodievame prezentovať hádzanú do škôl v regióne, do ktorého Erlangen patrí. Aj naše mládežnícke družstvá sú veľmi šikovné a máme dokonca B – tím , ktorého zápasy navštevuje tisícka fanúšikov. Dá sa povedať že máme širokú fanúšikovskú základňu, veď na zápasy, ktoré hráme vonku nás príde neraz povzbudiť 200 – 300 priaznivcov.
V Nemecku hráš už štvrtý rok. Ako by si charakterizoval svoj klub HC Erlangen ?
Keď som zaň začal hrávať, bol v bundeslige nováčikom a v najvyššej nemeckej súťaži sa iba etabloval. Prvá sezóna nám nevyšla podľa predstáv. Vypadli sme, ale získali sme 24 bodov, čo je na zostupujúceho pomerne dosť. Funkcionári však verili mužstvu, nezanevreli naň a poskytli nám také podmienky, že sme sa po roku do bundesligy opäť vrátili. Sme ostrieľanejší a skúsenejší tím a tak sa nám darí už druhý rok okupovať priečky v strede tabuľky. V Erlangene sa mi veľmi páči. Mesto nie je ani príliš veľké ani malé, tak akurát. Hádzaná si v ňom aj v rámci regiónu našla svoje miesto. V neďalekom Norimbergu sú populárne futbal a hokej, v Bambergu zas basketbal, takže o športové vyžitie na okolí nie je núdza.
Predtým si hral v Španielsku, ktoré je takisto hádzanárskou veľmocou. Ako by si porovnal tieto krajiny z hádzanárskeho hľadiska ?
Španieli sú veľkí taktici. V ich najvyššej súťaži nie je zďaleka toľko kvalitných tímov ako v bundeslige, ale trúfam si povedať, že prvá šestka by sa v najvyššej nemeckej súťaži, ktorá je považovaná za najlepšiu na svete, rozhodne nestratila. Keď som hral v Leone, tam bola hádzaná športom číslo jeden. Na naše domáce zápasy chodilo tritisíc ľudí, ktorí nás hnali neúnavne vpred. V Barcelone to bolo úplne niečo iné. Tam predsa len dominuje futbal a plnú halu sme mali iba počas tých najdôležitejších a z hľadiska diváka najatraktívnejších zápasov. Inak sme hrávali pred poloprázdnym hľadiskom.
Ako trávi legionár vianočné sviatky ? Je rozdiel, či hrá španielsku alebo nemeckú najvyššiu súťaž ?
Áno je. Prestávka v španielskej najvyššej súťaži začína už pred Vianocami. Takže keď som hrával na Pyrenejskom polostrove, sviatky som trávil doma medzi najbližšími. V Nemecku sa naproti tomu trénuje a hrá aj medzi sviatkami, takže zatiaľ každé Vianoce som trávil tam. Nebolo tomu inak ani tento rok napriek tomu, že som zranený, musel som byť pri mužstve. Teraz však bundesliga stojí a rozbehne sa až 8. februára po majstrovstvách Európy, ktoré sa budú hrať v Chorvátsku. Takáto dlhá prestávka mi padne vhod na doliečenie môjho zraneného ramena.
Tvoj materský klub HC Štart Nové Zámky organizuje každým rokom medzi sviatkami akciu pod názvom „Noc novozámockej hádzanej“, na ktorú pozýva aj Teba. Zúčastnil si sa jej tento rok ?
Žiaľ nie, pretože sme do Nových Zámkov pricestovali tuším deň po termíne. Je to škoda, pretože sa na tejto akcii stretávajú bývalí hráči HC Štart, aby si pospomínali na staré časy, porozprávali si zážitky, zahrali hádzanú pre potešenie, ale v neposlednom radi sa aj trochu odviazali a pobavili. Takže mi je ľúto, že som nemohol byť medzi nimi.
Sleduješ aj pôsobenie Novozámčanov v našej extralige ? Štart bude v tomto ročníku po dlhom čase medzi elitnou šestkou pravdepodobne chýbať.
Áno, momentálne sa mužstvu príliš nedarí, v jeho kádri sú však v drvivej väčšine vlastní odchovanci, ktorým chýbajú väčšie skúsenosti. Bohužiaľ všetko závisí od finančných možností klubu. Vlani skončil Štart po základnej časti s podstatne silnejším kádrom na treťom mieste, čo bolo možné považovať za menšiu senzáciu. Na obzore bolo obnovenie nadnárodnej česko-slovenskej ligy, čo malo byť motiváciou jednak pre hráčov ako aj pre samotný klub. V Štarte predpokladali, že by po dlhšom čase obnovená česko-slovenská liga, mohla prilákať do klubu nových a zaujímavých sponzorov. Z myšlienky obnoviť nadnárodnú súťaž však zišlo, čo sa prejavilo ihneď na výsledkoch mužstva v nadstavbovej časti. Po sezóne sa hráči rozutekali a na novú zostali prakticky iba tí z vlastnej liahne. Novozámčanom však samozrejme naďalej fandím.
V Nových Zámkoch si si postavil dom, v ktorom už bývaš. S hádzanou si pochodil kus sveta. Nikdy si sa nepohrával s myšlienkou usadiť sa niekde inde ?
S manželkou Julianou máme dvaapolročnú dcérku Paulu a stále nás to ťahá domov na Slovensko. Svedectvom toho sú aj tohtoročné sviatky, ktoré naša ratolesť vnímala už oveľa intenzívnejšie ako tie predchádzajúce. Bola zavalená darčekmi aj u jedných aj druhých starých rodičov, čo sa jej páčilo náramne.
Aké sú Tvoje plány do blízkej, ale aj vzdialenejšej budúcnosti. Vieš si predstaviť, že by si hral ešte súťažne hádzanú v rodných Nových Zámkoch ?
So svojim súčasným klubom mám ešte platnú zmluvu na jeden rok. V zahraničí by som si chcel zahrať ešte také 2 – 3 roky aj trebárs za Erlangen, ak by sa situácia tak vyvinula. Potom by sme sa chceli s rodinou vrátiť domov. O tom, čím by sme sa zaoberali doma, sme zatiaľ príliš neuvažovali. Môj svokor si nedávno otvoril v Nových Zámkoch obchod s domácimi mäsovými výrobkami, tak sme mu v tom trocha pomohli. Možnosť, že by som si zahral hádzanú za svoj materinský klub vôbec nevylučujem, v dobrej kondícii sa chcem udržať ešte dlho.
S manželkou Julianou a dcérkou Paulou vo vianočne ladenej obývačke svojho nového rodinného hniezda v Nových Zámkoch. (zdroj: autor)
