NOVÉ ZÁMKY. Otvorenie nového kníhkupectva Artforum sprevádzalo stretnutie s hosťami - Vladimírom Michalom, zakladateľ bratislavského kníhkupectva Artforum a spisovateľom Vladimírom Ballom.
Známy a oceňovaný slovenský spisovateľ Balla je novozámockým rodákom. Na literárnu scénu vstúpil v roku 1992 publikovaním v časopise Dotyky. Na svojom konte má viacero úspešných kníh, ktorými sa dostal do povedomia nielen slovenskej, ale aj zahraničnej čitateľskej verejnosti.
Autor je nositeľom viacerých ocenení. Ktoré mu najviac prirástlo k srdcu?
„Za knihu V mene otca som dostal cenu Anasoft litera, ktorú si veľmi vážim a následne aj cenu Tatrabanky. Aj vzhľadom k tomuto neskôr táto kniha stala predmetom záujmu niekoľkých prekladateľov a vydavateľov, napríklad zásluhou prekladateľa Abrama Mülera vyšla v Holandsku, kde sa stretla s úspechom a pozitívnymi recenziami,“ hovorí Balla.
„Neskôr knihu preložili do angličtiny, tento rok vyšla v londýnskom vydavateľstve a keďže mala ohlas aj v Thimes, momentálne sa ozvali aj nejakí vydavatelia z Talianska, že by ju tiež chceli vydať. Kniha V mene otca spolu s ďalšou mojou knihou Veľká láska a s niekoľkými poviedkami, ktoré vyšli vo vydavateľstve Kaligram v maďarčine, sú mojou najväčšou radosťou, pretože majú dosť veľký úspech.“
Ako autor ďalej povedal, je známe, že jeho knihy sú do veľkej miery autobiografické, ale, samozrejme, s tým, že je v nich prímes mnohých výmyslov, pozmenených, či vynechaných vecí. Podstatou jeho písania je stále to, čo zažije, alebo čo si myslí, že zažil, a možno sa to vôbec nestalo...
„Stretnutia s čitateľmi mávam často. Je to vždy príjemné a najlepšie s tými, ktorí tie knihy aj čítali, ktorí vôbec tušia, s kým sa stretli. V minulosti čítali mladí ľudia viacej kníh ako dnešná mládež,“ pokračuje Balla.
„Ani nerátam s tým, že by mladí vôbec čítali moje knihy, keďže nepíšem pre najmladšiu generáciu, ale ako som si všimol, skôr pre rovesníkov. Pre tých, čo zažili podobný život ako ja, okúsili aj socializmus, potom 90. roky a pomaličky starnú po roku 2000.“
