ostol Svätej rodiny bol postavený v 90-tych rokoch v období, kedy vo farnosti Senohrad pôsobil Imrich Kováč, ktorý je toho času v Radave. K „tehličkám“ prispeli aj príspevky z divadelnej hry Kamenný chodníček, ktorú v Lackove i v Litave odohral Divadelný súbor Juraja Holčeka z Dolného Ohaja za réžie Vojtecha Porubského. Gazdu si zahral terajší starosta Dolného Ohaja Ivan Solár.
Obraz Svätej rodiny maľoval akademický maliar Stano Dusík podľa detského náčrtu sestry Lucie, ako sa 13. 10. 1917 zjavila vo Fatime. Majstro Dusík, žijúci a pôsobiaci vo Florencii, je priateľom pátra Šebastiána Košúta, ktorý je v Dome senio-rov v Dolnom Ohaji. V tejto obci je tiež Kostol Sv. rodiny. Oltárny obraz, vynímajúci sa na prednej stene kostola v Lackove, osobne požehnal sv. Ján Pavol II. za prítomnosti majstra Dusíka, Imricha Kováča a pútnikov z farnosti, a to počas generálnej audiencie v Ríme. Práve sv. Ján Pavol II. je aj na rôznych fotografiách pátra Šebastiána, ktorý žil a pôsobil 33 rokov v Taliansku.
Svätá rodina spojila viacerých
Bolo tak najmä 13. júla počas svätého ruženca, omše a agapé. Práve v tento deň 100. výročia tretieho zjavenia Panny Márie vo Fatime odovzdal žilinský biskup Tomáš Galis relikvie fatimských pastierikov sv. Františka a sv. Hyacinty. Nechýbala tu katolícka televízia, miestny spevácky súbor Schola Cantorum, autobus veriacich z Kolty a Jasovej – rodiska Imricha Kováča, medzi nimi farský administrátor v Jasovej Róbert Pavol Kopecký, O. Praem, krojovaní z rôznych častí Slovenska. Manželia s dvoma detičkami v miestnych krojoch – teda prototyp rodiny – v úvode omše privítali pána biskupa.
V zabudnutej, ale Bohom požehnanej dedinke
Keď sme smerovali do Lackova, cestou sme videli peších pútnikov s krížom. Boli z farnosti Senohrad a z Litavy. Hoci starostka Lackova Mária Farbiaková pánu biskupovi ďakovala veľmi skromne so slovami: „Sme vďační za veľké milosti, ktorých sa dostáva tejto ľuďmi zabudnutej, ale Bohom požehnanej dedinke.“ Mons. T. Galis s úsmevom okrem iného zareagoval: „...ale buďte si istí, že vo Fatime o vás vedia.“
Svätá omša začínala hrou na husliach a spevom. Na čele procesie kráčali dievčatko i chlapček s veľkými fotografiami sv. Františka i sv. Hyacinty, miestny kňaz Ladislav Zajac, správca farnosti Rajecká Lesná Ján Rusnák – v bielo-modrom rúchu s motívom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – nesúci v rukách relikviár s relikviami pastierikov, pravou rukou nás žehnajúci Mons. Tomáš Galis s berlou v ľavej ruke, ďalší kňazi a miništranti. Po úvodnej piesni sa prihovoril miestny kňaz L. Zajac, upovedomiac všetkých o skutočnosti prijatia relikvií.
Kázeň Mons. Tomáša Galisa bola plná symbolík
Mons. T. Galis hneď v úvode vyzval k tomu, aby sme aj my žili ako rodina v láske. Spomínal dojmy sr. Angely a ľudí vo Fatime, ktorí boli prekvapení, že obraz z náčrtu sr. Lucie je práve na Slovensku. Bolo to presne v deň 100. výročia zjavenia Panny Márie vo Fatime 13. mája.
Pripomenul zjavenie Anjela Portugalska v roku 1916. Hriech prirovnal k pušnému prachu či k výbušnine, ktorá sa zhromažďuje, tiež k burine – k lipkavcu, ktorý sťahuje jahody pod lístie, aby sa znehodnotili a nakoniec splesniveli.Povedal recept na šťastné manželstvo, ktorý mu prezradil starký, oslavujúci s manželkou diamantovú svadbu.
Prihovoril sa tiež páter Šebastián Košút
Páter Šebastián hovoril o autorovi obrazu Stanovi Dusíkovi, s ktorým sa pozná od roku 1981. Vysvetlil symboliku obrazu: V strede je dieťa, nad ním eucharistia. Je to rodina Božia, rodina ľudská. „Panna Mária nám hovorí, aby sme si vážili Rodinu, žili s rodinou, aby sme priľnuli k Božskej rodine, aby sme boli v tejto rodine.“ Spomenul entuziazmus v Portugalsku, že maliar tohto obrazu pochádza práve zo Slovenska.
Zaujímavosť. Kostol bol postavený z výhry v lotérii
Aj v spravodajskom súhrne známej katolíckej televízie odznelo, že Kostol Svätej rodiny „bol postavený zo štedrého daru miestnej seniorky, ktorá vyhrala v lotérii“. Kňaz Imrich Kováč to potvrdil. Podľa jeho slov za čias pôsobenia v Lackove členovia obecného zastupiteľstva i on hlasovali proti výstavbe kostola, no Pán Boh to zariadil inak. Pani Trnková vyhrala, a keďže ich obetovala na výstavbu, všetko sa zmenilo. V Lackove teda stojí kostol z Božej vôle. Skromný kňaz si zásluhy nepripisuje, nemá rád ani pot-lesk v kostole. Ten podľa neho patrí do kultúrneho domu.
Režisér divadelnej hry, odohranej v Lackove a Litave, a navrhovateľ grantu z dobrovoľného vstupného V. Porubský si s úsmevom zaspomínal na to, ako sa I. Kováč divadelníkom zavďačil: „Dal nám do rozhlasu zahrať pieseň s poďakovaním.“ Nuž, Bohu vďaka za všetkých obetavcov a za všetko dobré, čo ľudí spája. Na tejto akcii nás okrem duchovna spojili aj dobré dojmy, o ktorých do televízie povedala i „Hanka Baranka“ z Hulu.
Autor: Jana Slobodníková
