NOVÉ ZÁMKY. V budove Cisársko-kráľovskej historickej jazdiarne v Nových Zámkoch to v tomto období žije výtvarným umením.
Vystavuje sporadicky
V inej časti nedávno zrekonštruovanej historickej budovy sa 22. júna konala vernisáž výstavy Juliany Hadvigovej Vadkerti s dcérami pod názvom „Svetlo“ na počesť zosnulého umelca Imricha Vaneka.
Juliana Hadvigová Vadkerti je rodáčkou mesta Nové Zámky, kde absolvovala gymnaziálne štúdium. Následne vyštudovala na pedagogickej fakulte v Nitre, odbor matematika-výtvarná výchova. Bola žiačkou akademického maliara Ľ. Jelenáka. Doktorát získala z teórie výtvarnej tvorby. Ďalšie štúdium absolvovala súkromne v odbore sochárstvo u profesora Aschera, Budapešť. Zručnosti v oblasti keramiky, ktorej sa venuje od roku 1979, získavala postupne v kurzoch v Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v Karlových Varoch, okrem toho aj ako samouk s praxou získanou v kachliarni a v keramických dielňach v ČR a v Maďarsku.
Typická pomiešaná Novozámčanka
Juliana Hadvigová žije a tvorí v Alekšinciach pri Nitre. Vystavuje sporadicky, lebo väčšinu jej diel tvoria zabudované keramické obrazy, kachle a krby, svietidlá a veľké sochy. V Nových Zámkoch spolu s ňou vystavujú aj jej dcéry Elena a Ivana.
A čo hovorí výtvarná umelkyňa Juliana Hadvigová Vadkerti? „Som typický rodák z Nových Zámkov. Moja maminka pochádzala z čisto slovenskej dedinky Čičmany, nevedela po maďarsky, otec čistý Maďar z Nových Zámkov, nevedel po slovensky, ale sa mali radi a tu som ja, pomiešaná, typická Novozámčanka. Čo sa mojej tvorby týka, robím a tvorím ako v sne, ako v rozprávke. Prečo sa vlastne táto výstava menuje Svetlo? Lebo v každom diele je buď sviečka, lampa alebo zlato, ktoré svieti. Zlato spája práve s jedným veľkým rodákom z Nových Zámkov Imrichom Vanekom, ktorý, bohužiaľ, zomrel a nestihol dohotoviť niektoré svoje diela. Bol to veľký môj idol, čo sa týka keramiky.“
Pani Juliana Hadvigová Vadkerti pri príležitosti výstavy venuje mestu Nové Zámky dva reliéfy. Jeden je pripravený na základe obrazu sochára a keramikára Imricha Vaneka, ktorý namaľoval, keď už nevládal vytvárať keramiku.
Druhý reliéf vytvorila v jeho duchu, ale s nádychom ženskosti, ten sa vola Julianin kôň. Umelkyňa verí, že jej dar mestu sa bude hodiť do okien historickej jazdiarne. Nezabudla ani na rodinu Imricha Vaneka, ktorej venuje zo svojej tvorby madonu a anjela ako vďaku za veľkého umelca, ktorého mali v rodine. Výstavu, si môžeme pozrieť do 30. augusta 2017.
