NOVÉ ZÁMKY. Žiaci Gymnázia Nové Zámky postupujú na majstrovstvá sveta v robotike. V dňoch 6. až 8. apríla sa na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine konala celoslovenská súťaž v stavbe a programovaní robotov s názvom RoboCup. Súťaž sa uskutočnila pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Cieľovou skupinou boli žiaci základných a stredných škôl. Do Martina prišlo spolu až 48 tímov nielen zo Slovenska, ale aj Slovinska, Chorvátska a Srbska. Súťažiaci sa zišli nielen s cieľom vyhrať, ale si vymeniť aj svoje skúsenosti.
V tvrdej konkurencii si tak počas necelých troch dní v ôsmich kategóriách zmeralo sily a vedomosti viac ako 170 zručných programátorov. S najvyšším bodovým ziskom sa víťazom kategórie Dance – Primary (do 15 rokov) stal tím Snake Charmer z Gymnázia v Nových Zámkoch. Tvorili ho spolužiaci Michal Tuchyňa a Bibiana Remiašová z prímy A, ktorí sa na súťaž pripravovali pod vedením profesora Mariána Otrubu. V súťaži boli nováčikovia, preto úspech prekvapil aj ich samotných. „Nešli sme tam vyhrať. Keď sme prišli na súťaž, bolo vidieť veľmi veľa peňazí a sponzorských materiálov, ktoré mali ostatné tímy. Boli tam dokonca tímy, ktoré sa zúčastňujú súťaže každoročne a zrazu sme vyhrali my, čo bol pre nás šok,“ povedal Marián Otruba, mentor súťažného tímu.
Spolupráca dvoch spolužiakov
Miško postavil a naprogramoval robota. „Išlo o dva roboty – jedného robotického hada, ktorý tancoval valčík, hip-hop a tango. Druhý robot ovládal pohyb lietajúceho koberca,“ hovorí Miško. Išlo teda o spoluprácu dvoch robotov, ktorí zároveň museli aj vnímať ľudí. Bibi sa zase postarala o strih videa, zostavenie hudby a prípravu scény. Nepodcenili ani výber pútavých kostýmov. Robota bolo treba aj patrične predať. Celá prezentácia robota mala trvať päť minút, no tanec robota len dve minúty.
„Vymyslela som choreografiu. S Mišom sme si nacvičili tri podobné tance, aby sme sa pohybovali rovnako ako robot. Pripravili sme video, ktoré končilo pred školou, takže naša scéna bola postavená pred gymnáziom,“ vysvetľuje Bibi.
Trojminútové video natočili na hodine biológie, kde sa Bibi trápi, že nevie nič o plazoch. Vtom prichádza Mišo a nesie robotického hada. Bibi sa zľakne a uteká z učebne až pred vchodovú bránu gymnázia, Mišo uteká za ňou. Vtom sa video končí a začína scéna pred bránou školy.
Pôvodne nevyrábali robota na súťaž
Roboty nevznikli pôvodne na súťaž, žiaci len chceli robotiku posunúť vyššie. Výrobou robotického hada sa zaoberali už dlhšie, až neskôr sa dozvedeli o súťaži a rozhodli sa do nej prihlásiť. Aby robot mohol fungovať, museli získať kocku, ktorú im požičalo komárňanské gymnázium. Každý program je ovládaný počítačom, čo sa slangovo nazýva kocka. Mali nový aj starý model.
Najťažšie bolo podľa Miša zosynchronizovať staršiu kocku, ktorá dobre nefungovala, preto potrebovali novú kocku. Všetko bolo potrebné dotiahnuť, aby oba roboty spolupracovali. Had má svoj počítač, koberec má svoj počítač a navzájom si vymieňajú informácie a dokopy tak vytvárajú synchrónne dielo.
Priebeh výroby hada
Navrhli robotického hada, vymodelovali ho v modelovacom programe a následne ho vytlačili cez školskú 3D tlačiareň, časti hada tlačil Mišo aj u seba doma. Porotu zrejme upútalo práve využitie nových prevratných technológií, ktoré v rámci súťaže nikto nepoužil. Snažili sa, aby sa had hýbal čo najreálnejšie a vlnil sa ako skutočný. Celá výroba trvala od jesene až do jari.
Okrem víťazstva vo svojej vekovej kategórii získali títo šikovní žiaci aj ďalšie ocenenia – najlepšia technická prezentácia a najkreatívnejšia prezentácia, čím toto prestížne ocenenie ukoristili starším žiakom (do 19 rokov), pretože tieto ocenenia neboli viazané na vek. Obaja získali medaily, diplomy, pohár a vecné ceny.
Na základe týchto výsledkov dostali študenti ponuku reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta v japonskom meste Nagoya, ktoré sa uskutočnia počas letných prázdnin. Aktuálne preto hľadajú sponzorov, ktorí by ich podporili a umožnili im zúčastniť sa súťaže. Plánujú teda vylepšiť svoju choreografiu a pokračovať na oživení robota. „Možno vyrobíme indickú flautu na hady,“ dodal Mišo.
Za celou výrobou výsledného diela je kvantum práce, hodiny kódovania, pomoc a podpora zo strany školy. V ústrety im vyšli vyučujúci, s kostýmami im pomáhali spolužiaci. Aj to bolo dôvodom, prečo s nimi radosť z výhry zdieľala celá škola, vyučujúci aj študenti. „Zožali sme niekoľko potleskov,“ hovorí Bibi. V programovaní a robotike plánujú pokračovať aj ďalej. Čo bude s hadom po súťaži? Bude prezentovaný na hodinách informatiky, kde bude slúžiť na to, aby sa ďalší študenti naučili, ako funguje kódovanie.
