NOVÉ ZÁMKY. V marci 2014 bol Eugen Menke zaniesť do zberného dvora starý papier, noviny, časopisy a letáky. „Pri vkladaní papiera do kontajnera som v ňom uvidel knihy,“ spomína. Už im nebolo pomoci, už ich nikto nebude čítať, hoci boli ešte v celkom dobrom stave.
Zrod knihy je pritom dlhým a zložitým procesom, kým sa stane niečím hmotným a dostane sa do rúk čitateľa. „Vyrúbu strom a vyrobia z neho papier. Ďalším krokom je, že sa nájde spisovateľ, ktorý spracuje svoje myšlienky a vytvorí tak svoje dielo,“ hovorí. Celý technologický postup, výroba papiera knihy a drina spisovateľa sa tak snúbi do diela, ktoré si môže človek vychutnať v pohodlí svojho domova. Ak po takomto procese a snahe skončí kniha v kontajneri medzi odpadom, nie je to podľa Eugena Menkeho správne.
Takýto koniec si nezaslúžia
Výsledné dielo zložitého procesu si takýto koniec rozhodne nezaslúži. Hneď mu napadlo aj riešenie. „Čo keby ich majitelia vložili do poličiek alebo do regálov a poslúžili by ďalším návštevníkom zberného dvora? Ak by ich niektorá kniha zaujala, mohli by si ju zadarmo vziať a po prečítaní ju vrátiť pre ďalších čitateľov,“ povedal.
Spojil sa s riaditeľkou spoločnosti, ktorá zberný dvor prevádzkuje a tá s jeho nápadom súhlasila. Od 15. marca 2014 sa tak datuje vznik bezplatnej knižnice na tomto pracovisku. „Spoločnosť zabezpečila skrine na knihy, ja som na dvere umiestnil oznam – Ďakujeme za knihy a na skriňu som nalepil názov Miniknižnica.“
Pracovník zberného dvora pri preberaní zberného papiera informuje občanov, že knihy možno vložiť do skríň a zároveň si odtiaľ nejaké bezplatne vybrať. Tento nápad sa celkom dobre ujal a 15. marca 2017 uplynuli tri roky od založenia Miniknižnice.
Prines, prečítaj a vymeň
Po troch rokoch existencie bezplatnej knižnice občania priniesli a vymenili väčšiu časť už asi z 2500 kníh. Vznikol tak kolobeh kníh – prines, prečítaj a vymeň za inú. Ľudia do knižnice dobrovoľne prispievajú, požičiavajú a obmieňajú knižky. Miniknižnicu si pochvaľujú mnohí návštevní zberného dvora a označujú ju za skvelý nápad. „Niečo takéto sme potrebovali v meste už pred 20 rokmi,“ povedal pán Menke.
O knižkách sa žiadny záznam nevedie, nie sú uložené ani podľa abecedy. Krása Miniknižnice spočíva práve v tom, že sa môžete v knižkách prehrabovať a nikto vás vyrušovať či súriť nebude. Pán Menke prezradil, že sa tu nachádza veľa detektívok. „Stáva sa mi, že by som si chcel niečo prečítať, no na podobnú literatúru či tematiku neviem nikde natrafiť. Potom človeka poteší, keď nájde knihu, ktorú už dlho hľadal a povie si – toto som si chcel prečítať už pred dvadsiatimi rokmi.“
Príliš moderná doba na knihy?
Zakladateľ nápadu Miniknižnice si je jasne vedomý modernej doby plnej počítačov, tabletov a internetu. Kniha je však hmotná vec, je to niečo hmatateľné, čo držíme v ruke a je to niečo úplne iné, ako si niečo prečítať na internete.
Pán Menke považuje knihu za zdroj vzdelávania, relaxu a plnohodnotnejšieho života. „Teší ma, že mnohí občania sa stotožnili s mojím názorom, že knihy patria medzi ľudí a nie sú na to, aby skončili svoju životnú púť vhodené do kontajnera a následne zošrotované,“ hovorí zakladateľ tejto myšlienky. Som rád, že Miniknižnicu ľudia navštevujú, a že si ju pochvaľujú.“
Zachráňte knihy
Môžete to byť práve vy, čo knihy zachránite a dáte im druhú šancu na niekoľko ďalších desaťročí. Ak by sa v obciach a mestách našli miesta, kde by boli tieto knihy umiestnené a našli by sa aj ľudia, či už mladší, alebo dôchodcovia, ktorí majú záľubu čítať a chceli by aj takéto miesto spravovať, bola by to pre občanov – čitateľov vítaná vec.
Ak máte doma aj vy knihy, ktoré vám doslúžili, prineste ich do zberného dvora. Môžete tak urobiť radosť niekomu inému, kto by si práve vašu knižku rád prečítal. Mnohí nepoužívané knižky doma majú, len sú leniví ich zaniesť do zberného dvora.
Vízia do budúcna
Takýchto knižníc je málo a podobný systém funguje len na pár miestach na Slovensku. „Mojím snom je, aby sa aj v iných mestách a obciach podarilo zriadiť takéto knižnice. Veď kto vám dá v tejto dobe niečo zadarmo?“ povedal. Práve v novozámockom zbernom dvore sa takáto možnosť naskytla. Miniknižnica slúži na to, aby sa tu čitatelia stretávali, porozprávali a aby sa sem radi vracali. „Všetci tí, ktorí sa zaslúžia o zriadenia takýchto knižníc, budú mať dobrý pocit z vykonanej práce pre spoluobčanov.“
Rád by zriadil podobnú knižnicu aj vo vestibule novozámockej železničnej stanice. „Zaniesol by som tam knihy a osobne by som ich aj dopĺňal.“ Knihy by boli určené pre cestujúcich a zamestnancov železníc. Mnohí ľudia knižnice nenavštevujú, no možno by túto možnosť počas cestovania radi využili. „Kto cestuje, knižku si prečíta, o týždeň ju vymení a prečíta si inú,“ vysvetľuje svoj nápad. My mu už len držíme v tomto smere palce, aby sa mu to podarilo. Takáto knižnica by bola podľa jeho slov prvá a jediná na Slovensku.
Môže vás zaujímať:
Ekologické hračky, ktoré dokážu zabaviť celé hodiny
